Mirabelky
Slivky rastúce popri cestách. Dozrievajúce postupne, aby nám skrášľovali a spríjemňovali chvíle počas dlhého leta. Malé stromky, niekedy iba kríčky, akoby sa iba učili vytvárať svoje plody.
V dobách mojej mladosti nebolo veľmi počuť o mirabelkách. Rástli slivky bystrické, duranzie, rástli biele slivky – belice, ringlóty. Všetky boli zdravé a bolo ich dosť. Potom prišli choroby na slivky, hlavne šárka a odvtedy je trošku ťažšie vypestovať dobré a zdravé slivky.
Potom prišli mirabelky. Len tak sa objavili. Boli kyslé a malé. Každým rokom ich však pribúdalo. Zväčšovali sa ich plody a stávali sa sladšie. Stále však zostávajú zdravé. Nie sú v nich žiadny škodcovia, žiadne červy, netreba žiadne chemické postreky. Ponúkajú sa nám v rozličných farbách. Sýto červené, tmavo červené, slivkovo modré, svetlo žlté.
Pripadajú mi ako hravé dievčence, ktoré skúšajú, ktorá farba im najlepšie pristane. Rastú v kríčkoch, spolu viacero kmeňov. Možno aj preto je v ich názve množné číslo – mirabelky.
Mirabelky, čo pre nás ešte chystáte? Čo ešte pre nás vymyslíte? Bude to ďalšia farba, alebo trošku iná chuť?
Začínam si Vás všímať dievčatá.