Zmena prostredia
Svet okolo nás sa neustále mení. V 70-tych rokoch 20. storočia sa začali používať kalkulačky. Vzápätí prišli tvrdenia, že deti nebudú vedieť počítať, argumentovali dôležitosťou, aby sme dokázali počítať bez kalkulačky.
Nič zvláštne sa nestalo, pretože mentálny výkon človeka ide iným smerom, ako neustále počítanie krát a deleno. Mentálny výkon šiel smerom symbolizmu, k „počítaniu“ s všeobecnými premennými, k počítaniu takému, aby sme našli vzorec, ktorý čiastočne popisuje svet okolo nás. Prestalo byť pre nás dôležité samotné číslo, dôležitým sa stal vzorec popisujúci realitu.
V súčasnosti nastupujú jazykové modely, ktoré označujeme ako umelú inteligenciu (artificial intelligence AI). Opätovne sa objavujú hlasy, že ľudstvo zhlúpne, že to nie je dobrý smer vývoja. Naše učenie sa uberalo a ešte i uberá smerom k memorovaniu reality okolo nás. Učíme sa a opakujeme a znovu opakujeme, až kým si dané učivo (poznanie) nezapamätáme. Je však toto poznanie tak dôležité, aby sme roky strávili učením sa faktov, ktoré sme zistili, overili, spoznali a vložili do učebných osnov?
Fakty, ktoré sa učíme, tiež vznikli na základe nejakých „vzorcov“ života. Vznikali ako dôsledok konania konkrétnych ľudí. Myslím si, že smerovania nášho vývoja ide k poznaniu týchto vzorcov. Budú to odpovede na otázky prečo. Prečo vznikla vojna, prečo vznikajú hádky, prečo sa náš život občas zamotá, že dochádza k jeho deštrukcii. Máme za sebou históriu, v ktorej sme šli životom akoby v tmách. Teraz ideme zažať. Na tejto ceste potrebujeme iný druh poznania, ale hlavne iné nástroje pre jeho objavovanie.
Pomocou nášho jazyka sa dorozumievame, vykonávame sociálny kontakt, budujeme vzťahy, tvarujeme svoje životné cesty. Vytvárame literatúru, ako možné príbehy života, spievame svoje príbehy, vieme sa pohádať, vieme si slovne ublížiť. Prichádzame k dobe, kedy bude treba odpovedať na otázky „prečo“.
Odpovede budeme hľadať v nás a nie mimo nás, pretože všetko, čo sa nám v živote deje, vzniká v nás. Ak by to niečo vznikalo mimo nás, boli by sme stratení v našich životoch a celý život by nedával zmysel. Ak by sme nemali dosah na náš vlastný život, celý náš život by bol v podstate podvod.
Náš život však nie je žiaden podvod. Náš život má svoje dôvody, prečo sa vyvíja tak, ako sa vyvíja. Spoznaním vzorcov na pozadí si dokážeme vedomejšie formovať vlastný život. Dokážeme sa pozrieť na za náš život. Aby sme to dokázali, postupne sa naučíme živej inteligencii. Myslím si, že samotné poznanie budeme vedieť čítať tak, ako ho „čítali“ vedci pri nachádzaní vedeckých objavov.
Umelá inteligencia je zmena, ktorá nám hovorí pomerne jasne: Nie je dôležité samotné poznanie, dôležitejšie je prečo a ako toto poznanie vzniklo a prečo nám vošlo do života.
