Zlo
Priestor nášho života vypĺňajú entity. Entita je niečo, čo jestvuje. Každá entita má svoju vnútornú a vonkajšiu štruktúru. Má nejakú formu a má nejaký druh inteligencie. Človek žije v priestore, vníma svoje okolie a vytvára si vzťahy. Niečo potrebuje a niečo nepotrebuje, niečo má rád a niečo rád nemá.
Ak by sme si predstavili, že entity okolo nás iba sú, máme dobrý základ pre vývoj ľudského ducha. Každý jedinec vstupuje do tohto priestoru a zažíva skúsenosti, ktoré vzápätí vyhodnocuje a vytvára vzťah. Na začiatku je vzťah veľmi jednoduchý – dobro a zlo. Jednoduché, binárne rozhodovanie. Ak sa však trošku ponoríme hlbšie pod povrch základných zmyslov, začneme vnímať oveľa viacej z možností aktuálneho deja. Naše rozhodovanie už nemusí byť iba binárne dobro a zlo.
Rieka prináša množstvo možností. Na jej brehoch sme si vytvárali mestá a dediny, rieka prinášala život. Prinášala množstvo možností pre cestovanie po rieke, zavlažovanie polí, prinášala potravu. Mohli by sme povedať, že rieka je dobro.
Niekedy sa však rieka vyliala, vytopila a zahubila ľudí. Mohli by sme povedať, že rieka je zlo? Zdá sa, že naše binárne rozhodovanie nebude presné. Takýmto pohľadom sa môžeme pozrieť na akýkoľvek pojem. Zistíme, že akýkoľvek pojem je živý a v priebehu svojho bytia nadobúda rôzne hodnoty.
Otrokárstvo. Otrokári chytali černochov v Afrike, vozili ich loďami do Ameriky a predávali ich do otroctva. Na prvý pohľad zlo. Otroci nemali jednoduchý život. Ak sa však pozrieme na dej cez oblúk storočí, z bývalých otrokov sú mnohí vedci, umelci, speváci, učitelia. Ich život je bohatší a kultúrnejší. V ich pôvodnej krajine, v Afrike, šiel vývoj omnoho pomalším tempom.
V našom živote sa objavuje mnoho procesov, ktoré nás časovo presahujú. Nevidíme ich začiatok a ani koniec. Ak by sme ich videli, pravdepodobne by sme proti nim tak urputne nebojovali.
Aj dnes ku nám prichádzajú procesy, voči ktorým sa búrime, protestujeme a pokladáme ich za ohrozenie nášho života. Zdá sa, že nie je to vždy tak. Ak vnímame tieto veľké procesy, ktoré trvajú niekoľko storočí, zdá sa, že nie sme iba našim telom, ktoré tu je niekoľko desaťročí. Zdá sa, že niečo podstatné v nás prežíva dlhšie, aby sme mohli zhodnotiť ten veľký proces, ktorého sme súčasťou.
Aj dnes sa búrime proti imigrantom, nechceme prijať opatrenia proti klimatickým zmenám, odmietame prechod od fosílnych palív k iným druhom energií, hlavne voči elektrickým autám. Ak by sme mali možnosť „vidieť“ budúcnosť, určite by sme sa potešili. Teraz však zmeny odmietame, pretože sa nám zdá, že kultúra imigrantov je zlá, že nás ohrozuje. Je tak odlišná! Neuvedomujeme si, že dochádza k obohacovaniu u oboch strán. Aký bude výsledok? Obrúsime problematické hrany našej koexistencie a obohatení o ďalšiu kultúru budeme pokračovať.
Zlo nemusí byť zlom. Ak dospejeme k láskavému pohľadu na svet, aj samotný svet sa pre nás začne meniť. Zlo prestáva byť zlom, lebo ho pochopíme. Uzrieme dnes to, čo možno iní pochopia o niekoľko desaťročí.
18.9.2025
