Vnútorný pokoj
Rovnováha. To sú pojmy, ktoré vnímam pri predstave vnútorného pokoja. Aby som pochopil, čo znamená pokoj, zvyčajne si predstavíme rozvážne konanie, pokojné živly okolo nás. Zdá sa však, že to nestačí. Okolo nás môže byť nádherný kľud, môže pofukovať letný vánok, slniečko môže vytvárať nádherné obrazy prírody a náš vnútorný kľud vôbec nemusí jestvovať.
Vonkajšia harmónia okolo nám dokáže pomáhať a vplývať na nás, ale o samotný pokoj v nás sa musíme usilovať. Dosiahnutie vnútornej harmónie je vlastne upokojenie všetkých našich zmyslov. Ak si predstavíme svoj život ako organizmus, ktorý skúma prostredie okolo seba pomocou svojich zmyslov (čidiel), tak harmóniu dosahuje vtedy, ak všetky procesy organizmu prebiehajú tak ako majú. Vzhľadom k tomu, že náš organizmus sa neustále vyvíja, neustále sa mení a nič nie je úplne stále, náš život pripomína surfovanie na vlnách, kde udržať rovnováhu vyžaduje určité majstrovstvo.
Jednotlivé výzvy k nám skutočne prichádzajú ako vlny. Prichádzajú v podobe obrazov, príbehov, udalostí, prichádzajú v podobe rôznych stretnutí, prichádzajú ako ozveny našich želaní. Každý vzruch, ktorý zaregistruje niektorý z našich zmyslov, môžeme buď ignorovať, môžeme s ním vnútorne bojovať, ale naň „naskočiť“ a sledovať, kam nás zavedie. Pod naskočením na vzruch rozumiem situáciu pozorovateľa života okolo seba, ktorý sa sám rozhoduje, kedy zasiahne a kedy uzná, že tento podnet, túto výzvu nechá preplávať okolo seba.
Naše rozhodnutia kedy a ako zasiahneme do života sa dejú na základe vybudovaných hodnôt vo vnútri seba samých. Ak je pre nás hodnotou súmerná postava, tak cvičíme, ak je našou hodnotou pudový spôsob života, tak vyhľadávame vzťahy a kontakty na iných. Ak je pre nás hodnotou vnútorný pokoj, znižujeme fyzické zaťaženia, znižujeme beh životom a potichu „načúvame“ bytiu v nás. Snažíme sa zachytiť prichádzajúce podnety z jemnejších úrovní nášho tela, aby sme dokázali „naskočiť“ včas na „vlnu“, ktorá nás vie vyniesť vyššie, odkiaľ dokážeme vidieť viacej a tak sa lepšie rozhodovať.
Vnútorný pokoj je dôvera v život. Absolútna dôvera a viera, že tento svet je najlepší možný. Vnímanie, že aj v tej najhlbšej kaluži jestvuje nádej na záchranu a vybudovanie vnútornej disciplíny voči sebe samému. Veď my sme ten život. My sme tie nepokojné zmysly, my sme tie nepokojné vzruchy.
Počas života nadobúdame rôzne identity. Hovoríme že sme študenti, že sme manželia, že sme pracovníci, podnikatelia, lekári a tak podobne. To však sú iba jednotlivé vzruchy, vlny, na ktorých sa nejakú dobu vezieme.
Možno raz pochopíme, že tá vlna a aj akákoľvek identita sme my sami. Pochopíme pojem ja som.
9.9.2025
