Víťazstvo
Keď nie si ochotný zmeniť svoj život, nie je ti pomoci.
Hippokrates
Život človeka je doslova pretkaný bojmi. Bojujeme od malička. Najskôr o pozornosť rodičov pred ostatnými súrodencami, neskôr bojujeme o hračky. Vchádzame do konfliktov so spolužiakmi. Riešime mnohé vyhlásené i nevyhlásené vojny. Počas dospievania sa uchádzame o priazeň dievčat a každý neúspech nesieme nesmierne ťažko.
V práci zdolávame prekážky a postupne premáhame priestor okolo nás a prispôsobujeme si ho podľa potrieb. Staviame cesty, priehrady, tvoríme veľké priemyselné celky.
Neskôr začíname bojovať s chorobami. Bojujeme s „nepriazňou“ osudu. Mnohokrát utŕžime prehru. Rozpadá sa nám vzťah, rozpadá sa nám zdravie. My však bojujeme do posledného dychu. Nič nechceme ponechať na náhode. Skúmame každý milimeter tela, aby sme zistili, kde sa skrýva náš problém.
Sme dôkladní. Všade okolo nás zanechávame stopy po našom boji. Stopy v prírode a stopy na tele. Veľmi hlboké a ťažko preskúmateľné sú stopy na duši. Čo to táram, veď človek predsa nemá žiadnu dušu. Alebo predsa nejakú má?
Chýba nám ešte jedno víťazstvo. Ešte jeden cenný skalp. Chýba nám víťazstvo nad sebou samým.
Je to ťažký „protivník“. My, starí harcovníci, z mnohých bojov zocelení zisťujeme, že naše stratégie v tejto bitke nefungujú. Jednoducho prehrávame. Bojujeme s nadváhou a prehrávame. Výsledky našich bojov nedokážeme skryť. Máme ich na sebe. Bojujeme vo vzťahoch a výsledok žiaľ tiež vidíme veľmi rýchlo. Bojujeme s chorobami a výsledkom je neustály boj. Žiadne definitívne víťazstvo.
Privádza nás to k zúfalstvu. Veď sme silní, teda boli sme silní. Za mladi. Dnes už niekedy nedokážeme udržať ani vlastný moč. V minulosti sme „povyhrávali“ toľko konfliktov a dnes nedokážeme udržať rovnováhu ani s dvomi barlami.
My to však nevzdávame a bojujeme ďalej. Naďalej riešime naše konflikty silou hlasu a silou vôle. Neuvedomujeme si, že už bojujeme sami so sebou. Už nestaviame ale búrame.
Ako zvíťaziť nad sebou?
Je to veľmi dôležitá otázka, pretože správna odpoveď rozhoduje o živote a smrti. Našom živote a našej smrti. Nie je to žiadna počítačová hra, kde nám na displeji softvér napíše game over. Je to naozaj. Je to skutočne GAME OVER.
Tento náš problém by si zaslúžil odpoveď. Odpoveď je však tak jednoduchá, že mnohí nechcú uveriť, že by mohla byť aj pravdivá. Veď po tak veľkých bojoch by malo prísť triumfálne víťazstvo a nie takéto poznanie.
Ak nechcem zomrieť v boji, nesmiem ísť do boja. Ak nechcem zomierať, nesmiem bojovať.
Toto riešenie je krásne viditeľné v boji so samým sebou. Ak bojujeme s chorobou, prehrávame. Ak chorobu prijmeme, dostávame šancu rozvinúť život. Keď bojujeme s nadváhou, prichádza jojo efekt. Výsledky sú horšie ako pred našim chudnutím. Ak však pristúpime k budovaniu našich vlastností a pestujeme napríklad vytrvalosť, výsledky sa dostavia. Základom slova vytrvalosť je trvalosť. Ak chceme dosiahnuť trvalosť nejakej vlastnosti, musíme byť vytrvalí.
Riešenie je v totálnej zmene prístupu k sebe samému. V zmene pohľadu na všetky procesy okolo nás. Myslím, že už je načase prestať bojovať. Prestať sa správať ako koristníci, hľadajúci výťažok pre seba v každej situácii.
Pochopenie, že nemôžeme zvíťaziť je silné.
Môj priateľ, podnikateľ sa zoznámil so svojim najväčším konkurentom. Jeho konkurent si nevedel pomôcť s jedným problémom, ktoré bolo v podstate jedným z „know how“ ich profesie. Priateľ mu bez váhania povedal riešenie. Nebojoval. Výsledok je úžasný. Začali spolupracovať. Pomáhajú si. Keď ide priateľ na dovolenku, riešenia pracovných problémov posúva na svoju „konkurenciu“, na svojich priateľov. Oni mu zasa poskytujú svoje kontakty a prácu.
Ako vyriešiť prichádzajúce konflikty, ak s nimi nebudem bojovať? Jednoducho si vytýčim cieľ a pôjdem za ním. Nebudem reagovať na živočíšne výzvy bojom. Prichádzajúce podnety prijmem do svojho života a podľa najlepšieho svedomia a vedomia vyriešim. Neustále však pôjdem za svojim cieľom.
Jeden chlapík spred 2000 rokov povedal, že máme milovať svojich nepriateľov. Začínam ho chápať. Začínam mu rozumieť. Nemám nepriateľov a nemám konkurentov. Všetko sú to priatelia na ceste. Niektorí sú pred nami, niektorí idú popri nás a niektorí za nami. Pútnici si zvyknú pomáhať.
6.10.2015
