„Stratila sa láska, bola to vraj krádež, vážne obviňujú z tej krádeže mládež...“

Prečo vlastne ľudia obviňujú mládež z krádeže lásky? Alebo na tom predsa niečo je? Asi na tom niečo bude, lebo malé bábätko je čistá láska. S malým človiečikom nie je možné inak jednať ako s láskou. Nič iné neprijíma. Dáva nám to jasne najavo svojim plačom. Chce iba lásku! Aj neskôr, keď podrastie, tak ako dieťa si pýta lásku. Potrebuje ju. Bytostne ju potrebuje a dostáva ju. Ak tak nie je, vyrastá komplikovaný človek, mnohokrát nešťastný.

Neskôr, keď človek dospieva a prichádzajú prvé lásky, dochádza k doslova k explózii lásky. Sú to nádherné chvíle pre človeka. 

V dospelosti nám lásky ubúda až sa nám zdá, že nám ju niekto ukradol. Nie je to tak. Nikto nám nič nevzal. Len sme pozabudli, že lásku nie je možné skladovať. Je ju možné iba zo srdca dávať. A na to sme skutočne zabudli. Bábätka to vedia, deti to vedia a my dospelí sme zabudli, že ak lásku dávame, môžeme ju i dostávať.  Zabudli sme, že cestička lásky vedie iba od srdca k srdcu.