Stopa života

Kráčame životmi, vytvárame hodnoty, učíme sa, zabávame sa – žijeme. Spotrebovávame veci, konzumujeme potraviny, cestujeme, pracujeme. Každý za sebou zanechávame nejakú stopu. U niekoho je táto stopa veľmi viditeľná a niekto ako by tu ani nebol. Po niekom zostanú krásne hodnoty, vzťahy, nejaké dielo. Po niekom tu zostane iba odpad. PET fľaše.

Aká je vlastne naša cesta životom? Nebojíme sa obzrieť? Čo tam nájdeme? Je tam niečo hodnotné? Vytvorili sme niečo svojim životom? Niečo, čo zostane na prospech ostatným? A treba vôbec niečo tvoriť?

Sú otázky na ktoré sa odpovedá pomerne ťažko. Niektoré otázky si nežiadajú odpoveď. Avšak z času na čas sa obzrieť a zhodnotiť svoj život stojí za to. Stojí to za to, lebo nikto ma nejde hodnotiť, nikto ma nejde kontrolovať. To iba ja sám sa pozerám. Myslím, že niet na svete tvrdšieho kritika, ako som sám. Nemá význam sa klamať.

Najjednoduchšie je povedať si, čo by som zmenil vo svojom živote, ak by som mal znovu 20 rokov a mal dnešné skúsenosti. Dobre si zvážiť odpoveď a potom tak začať žiť. Je jedno koľko mám teraz rokov. Veď ak ma doteraz môj život neuspokojoval, tak ho zmením. Znovu mám dvadsať rokov a znovu začínam žiť. Plný elánu, plný optimizmu. Mám predsa celý život pred sebou! Celý, celučičký! Vôbec nesledujem, aký dlhý bude môj život. Aj keby mal trvať iba jeden jediný mesiac, aj tak sa oplatí začať konečne žiť.

Stopa životom by mala byť pestrá a číra. Pestrá zážitkami a skúsenosťami, číra charakterom.