Spätná väzba
Každý systém má sústavu spätných väzieb, aby dokázal reagovať na zmeny, aby ich dokázal vyhodnotiť a reagovať. Takýmto spôsobom riešime mnohé svoje konania.
Cvičíme a v prípade únavy si musíme odpočinúť. Únava je spätná väzba, ktorá chráni náš organizmus. Pretekáme sa a postupne sa dostávame na určitú hranu, stúpa v nás adrenalín a my sa zastavíme, aby sme neprekročili túto hranicu, za ktorou môže nastať nejaká zmena.
Systém spätných väzieb nás udržiava v určitom type reality, v určitom systéme väzenia ducha. To, čo cíti naše telo, tie isté obmedzenia predpokladáme i pri našom duchu. Bojíme sa povedať určité slová, bojíme sa vysloviť niektoré vyjadrenia, lebo sa to nepatrí a určite by sme niekomu ublížili. Dodržiavame celý systém spätných väzieb, ktorým hovoríme slušnosť, dobré správanie, morálne hodnoty. Neustále sme vedení určitým smerom, ktorý smeruje k prehĺbeniu ľudskosti, vnímavosti, tolerancie. Zároveň, čo je paradox, nás privádza k tvorivosti. Obmedzenosť v konaní – systém spätných väzieb, nás privádza k otvorenosti a k tvorivosti.
Aký systém nás „riadi“ na pozadí? Musí tam byť niečo, čo sa vymkýna z obmedzení, ktoré nás viažu na určité miesto, na určitý druh správania, k určitému prežívaniu života. Ak by sme si odmysleli systém spätných väzieb, čo by z nás bolo? Boli by sme krutí, hrubí a neláskaví? Alebo by sme iba boli. Prosto nejakí, bez akýchkoľvek výziev, ktoré by bolo treba dosiahnuť, bez akýchkoľvek emócií. K čomu nás systém spätných väzieb (rodinná výchova, štátna výchova, zákony sveta, zákony ducha) vlastne vedie?
Ak sa pozrieme na vlastný život, tak máme kvalitnejší život, čo už je vážny dôvod, aby sme akceptovali bariéry, ktoré sme si vystavali okolo seba. Ak by sme sa teraz pozreli za tieto bariéry (spätné väzby), ešte stále na nás číha krutosť, agresivita a nenávisť? Myslím si, že nie, dokonca si myslím, že tam nikdy neboli. Život v alternatíve buď – alebo je málo napĺňajúci, obmedzujúci. Áno, dosiahli sme základné hodnoty života, orientujeme sa v ľudskej psychike, ale ako porozumieť psychike na pozadí?
Pod psychikou na pozadí vnímam všetko, čo sa deje v našom tele, v prírode okolo nás, vo vesmíre. Prečo sme bičovaní chorobami, búrkami, tajfúnmi, ostreľovaní meteormi. Ako sa pozrieť za hranice a spoznať deje na pozadí? Dokážeme pochopiť odkiaľ ku nám prichádzajú naše myšlienky? Kde sa rodia zárodky tornád?
Prechádzam sa lesom a vidím obmedzenia stromov, ktoré sú pevne spojené so zemou koreňovým systémom, skaly, ktoré sú spojené so zemou vlastnou gravitáciou, ovzduším, ktoré je viazané k zemi fyzikálnymi „zákonmi“. Obmedzenia, spätné väzby. Na jednej strane im rozumiem. Viem si predstaviť, že vo vesmíre by sme sa mohli udusiť, že bez gravitácie by celý systém Zeme doslova uletel do vesmíru.
Napriek tomu niektoré spätné väzby uvoľňujeme. Odchyľujeme dvierky na väzení ducha, ktorý nám vraví, že to ešte stále nie je všetko. Vraví, že za najbližšou zákrutou našej cesty je niečo krásne, kvôli čomu sa oplatí žiť.
Uvoľňujeme spätné väzby, otvárame sa svetu „na pozadí“.
