Sloboda je iba slovo? (1)

Nie je to len slovo. Je to nádherný výdobytok človeka, ktorého neviaže nič a nikto. Aby dosiahol tento stav, muselo prejsť tisícky rokov, tisícky pokušení oddať sa pod ochranu niekoho. Áno, sloboda je aj opak istoty. Istoty otroka, istoty poddaného, istoty robotníka v textilke, istoty, ktorá mu akýmkoľvek spôsobom zaisťuje nejaký status, nejaký trvalý stav.

Je zaujímavé, že tento stav môže byť pomerne hrozný. Pre vnútorne neslobodného človeka je však stále vyhovujúci. Stále lepší, ako postaviť sa na vlastné nohy a začať o sebe rozhodovať sám. Získať slobodu. Je vôbec možné v dnešnom čase byť slobodný? Spoliehať sa iba sám na seba? Spoliehať sa na seba, na svoju rodinu, na svoju obec. Myslím si, že do širšieho rámca slobody patria aj tieto pojmy, tieto skupiny ľudí.

Rodina je miesto, v ktorom som vyrástol a z lona ktorého som sa dostal ku slobodnému rozhodnutiu, byť sám sebe pánom do konca života.

Obec je miesto, kde chcem realizovať toto svoje rozhodnutie. Obec pre mňa neznamená rodnú dedinu alebo mesto, ale ľudskú obec.

        Je možné byť za týchto podmienok slobodný? Som presvedčený, že áno. Som o tom absolútne presvedčený. Ak by to nebolo možné dnes, tak kedy? V minulosti? V budúcnosti? Potom vzniká problém, že slobodu vlastne nechcem. Do minulosti sa nedostanem a budúcnosť bude taká, ako si ju dnes nastavím.

Tak ako začať so svojou slobodou? Mám zrušiť životné poistky? Mám zrušiť účty v bankách, vrátiť sa do lona prírody a postaviť si ekologický domček a tam hospodáriť? Mne sa to zdá krokom späť. Je to jedna z možností. Jedna z tisícok možností. Jedna z milióna možností. Ak si myslím, že slobodu dosiahnem „niekde“, tak som nepochopil princíp slobody.

Sloboda nie je viazaná na miesto a ani na čas. Sloboda je pocit. Sloboda je možnosť. Sloboda je všetko to, čo som chcel kedysi urobiť a z nejakých dôvodov som to odložil, „lebo teraz sa to nedá“. Toto je sloboda. Sloboda sa neviaže na peniaze. Ak by tak bolo, mnoho bohatých ľudí by bolo slobodných. Žiaľ, ani oni nie sú slobodní. Sú otrokmi získavania peňazí. Sú otrokmi presvedčenia, že v budúcnosti, niekedy, keď už budú mať dosť peňazí, tak „potom“ budú slobodní. Nebudú, lebo sloboda je stav mysle. Stav, ktorý by som mohol nazvať stavom žobráka, bezdomovca. Stav, ktorý mi umožňuje vziať si celý majetok na plece a žiť si svoj život kdekoľvek. Vytvárať ľudské vzťahy, vytvárať krásne diela, vytvárať čokoľvek, čo sa mi bude páčiť.

Stále si myslíte, že sa to nedá? Potom ešte nie ste dosť slobodní. Potom ste ešte nepochopili základnú premisu slobody. Slobodný človek nemá zábrany pred žiadnou myšlienkou. Každú považuje za možnú a tým aj realizovateľnú. Ťažké slovo realizovateľná a pre mnohých z nás stále nemožná myšlienka byť slobodní. Každý z nás obdivuje ľudí, ktorí cestujú po svete, ktorí sa oddali zmysluplným koníčkom, ktorí vytvárajú hodnoty pre seba, pre svoje okolie. Ktorí pomáhajú ľuďom, lebo ich to napĺňa, lebo sa tak cítia slobodní. 

Ešte stále je sloboda nedosiahnuteľný pojem? Skúsme ísť ešte ďalej. Je možné pracovať a popritom sa baviť? Veľmi ťažké však? Hlavne v tých textilkách v Číne, hlavne automobilkách na Slovensku, hlavne... Hlavne dnes takmer všade. Znovu sa vraciam k pojmu slobody. Skutočne sme viazaní na takýto druh práce, ktorý má všetky znaky otroctva? Bývanie neďaleko pracoviska. Totálna závislosť od zamestnávateľa. Totálna závislosť od štátu, hlavne na dôchodku?

Avšak, kde je tu sloboda? Kde sa skrýva pred nami. Je ju možné cítiť a preciťovať už dnes? Ak nie dnes, tak kedy? Keď si našetrím, keď splatím hypotéku, keď ...  Kedy? Nikdy. Takto skutočne nikdy.