Samota
Pri vnorení sa do tohto pojmu vnímam niečo zvláštne. Je to komplexný vnem, ktorý pred nami ukrýva vyjadrenie organizmu, ktorý chce docieliť a zavŕšiť určitú etapu života ducha.
Ploché vyjadrenie by vyznelo jednoducho – samota znamená sám sa motať (sa – mota). U mnohých ľudí je to aj realita. Zomrie im partner a oni osamejú. Smútia a obalí ich záhadná sila, ktorá ich niekedy akoby paralyzuje. Nikdy nemuseli čeliť takejto situácii a nevedia sa s ňou vysporiadať. Zostali sami. Doslova sa motajú v kruhu svojich myšlienok. Bránia sa vplyvu čohokoľvek iného.
Je to situácia, ktorá ich núti postaviť sa na vlastné nohy. Ich duša volá po samote, po nejakom opornom bode, ktorý im odišiel. Nie vždy to prežijú. Láska k partnerovi, k ich pilieru v živote, ich ťahá k sebe. Myslím si, že tu má pomerne silnú úlohu náboženstvo, ktoré hovorí o nutnosti pripútania sa k bohu a nie k človeku. Vraví o vytvorení vzťahu k vyšším hodnotám života a opustení svetského pohľadu na bytie.
Samota nie je dobrá alebo zlá. Dokáže byť krásnym obdobím, v ktorom sa vieme primknúť k novým hodnotám života. Môžeme zistiť nádheru prírody, bohatosť vlastnej duše, môžeme precítiť svoje hodnoty a pozdvihnúť, zušľachtiť ich do nových výšok. Mnohí umelci, mnísi, filozofi pracovali v samote a samota sa stala pre nich tvorivou výzvou.
V samote ustávajú vonkajšie vplyvy, ustáva neustály tlak na zmenu. Vtedy vnímame samého seba takého, akí sme a môžeme sa rozhodnúť, čo ďalej. Môžeme poňať život aktívne alebo sa vnoríme do sebaskúmania, ponorenia sa do hlbín svojho ducha.
Samota je nástroj k zmene. Nie každý zvláda samotu. Samote čelia i vyššie organizmy, ako sú štáty a národy. Sú v tej istej pozícii, ako jednotlivci. Môžu sa vnoriť do samoty a odstrihnúť sa od svojho okolia, alebo sa otvoria okoliu a rastú spolu s nim.
Moja prirodzenosť je iná. Mám rád ľudí a komunikáciu s nimi. Samota je pre mňa stále záhadou a možno aj trochu výzvou.
14.9.2025
