Rožok a strúhanka

Je možné z fragmentov poskladať celok? Na prvý pohľad je to takmer nemožné. Ako poskladať zo strúhanky pôvodný rožok?

Napriek tomu sa celý život o to snažíme. Každodenne zažívame príhody, zážitky, každý deň vstávame a pracujeme, každý deň zažívame vzťahy, zdieľame osudy s našimi blízkymi, ľúbime i nenávidíme a z týchto fragmentov vytvárame vlastný život. Aký je náš život a čo ho drží pohromade, aby sa nám nerozsypal ako strúhanka?

Každá naša príhoda, každý krok sa nám javí ako samostatný, ktorý s ničím nesúvisí. Nie je to tak. Každý krok je malou časťou cesty, ktorá má nejaký cieľ. Ak idem na prechádzku, jeden krok je fragmentom mojej cesty. Ak sa pozriem týmto pohľadom na vlastný život, čo nám vravia omrvinky, ktorými ho vypĺňame?

Evidentne je to u každé inak. Aj krok každého z nás vyzerá inak. Niečí krok je pomalý, komótny a iného kroky sú svieže a pevné. Podobne i omrvinky v našej strúhanke môžu byť rôzne. Veď aj pôvodný rožok mal rôznu konzistenciu, vlastnosť a farbu.

Z napísaného vyplýva, že ak sa mi podarí moje životné omrvinky prežívať v sviežosti, v entuziazme, v cielenej radosti zo života, aj výsledný život bude mať podobnú kvalitu.

Ako teda vytvorím zo strúhanky rožok? Pojivom nášho života je láska. Nič iné nie je schopné udržať pokope každú omrvinku nášho života.

Niekedy skúšame iné pojivá pre život. Skúšame agresivitu, hnev, citové vydieranie, citové ovládnutie, diktátorské ovládanie, zmyselnosť, aby sme vzápätí zistili, že nie sú správnym pojivom života. Zvyčajne to potom bolí. Rozpad vzťahu, rozpad rodiny, rozpad priateľstva, niekedy rozpad osobnosti.

Aj v živote národov sa nám zdá, že nie je možné z jednotlivých národov  vytvoriť konzistentnú civilizáciu. Každý národ je iný, každý sa tvári, že chce niečo iné ako ostatní. Fragmentácia priorít života národov. Niektorí sa snažia diktovať ostatným ako majú žiť, iní chcú cudzie územia, vyskytujú sa osobné nenávisti, velikášstvo a tak podobne. Veľké ríše držané násilím sa rozpadli. Každá ríša sa rozpadla zvnútra, pretože odstredivé sily boli silnejšie než dostredivé. Vytvoriť láskavú civilizáciu je veľká úloha pre náš svet. Napriek tomu sa o to pokúsime a určite to zvládneme.

Ono sa to vždy opakuje. Z malých vecí staviame veľké stavby. Z malých vlastností vytvárame osobnosti. Z malých vojakov budujeme armádu. Na každom z nás záleží, aká bude výsledná civilizácia ľudstva. Na nás záleží, čo dokážeme ponúknuť spoločnosti. Ak sa dokážeme stať osobnosťou, ktorá zvláda každú situáciu s múdrosťou, s láskou, s noblesou a to všetko v „pravde“, potom môžeme budovať vyššie spoločenstvá, ktoré sa nezakolíšu pri každom náraze vetra zmien.

Zmeny sú a budú neustále. Zmeny klímy, zmeny príbehov Zeme, zmeny vo vesmíre našich myslí. Všetko okolo nás sa mení a my sa meníme tiež. Ten náš rožok opäť a opäť rozomelieme a znovu poskladáme do krajšej a „chutnejšej“ konzistencie.

17.6.2023