Prah večnosti
Je to každá hodnota, ktorá dokáže presiahnuť materiálnu realitu. Zdá sa však, že je potrebné definovať čo je to materiálna realita.
Všetko to, čo vidíme, je materiálnou realitou. Ako je to s tým čo nevidíme? Sú materiálnou realitou výsledky našich zmyslov? Sú materiálnou realitou chuť, pocit, ktorý vnímame pri dotyku, teda hmat, vôňa - čiže - čuch, obraz, ktorý vidíme, zvuk, ktorý počujeme?
Tu vnímam prah večnosti. Naše zmysly dokážu vnímať jemne podnety, prichádzajúce spoza hraníc nášho tela. Pocit, ktorý prichádza prostredníctvom našich zmyslov je na hranici večnosti.
Prirodzenou otázkou sa ukazuje čo je za prahom večnosti.
Sú zvuky, ktoré v nás dokážu vyvolať emócie lásky, emócie napätia, pokoja. Sú obrazy, farby, tvary, príbehy, ktoré vnímame za obrazom, ktoré dokážu to isté - vyvolať emóciu. Podobne je to u ostatných zmyslov.
Emócia je ešte krátkodobá, dokáže však stimulovať cit. My sa rozhodujeme aký bude. Či nás vráti do materiálnej reality, alebo nás povznesie do výšin ducha.
Pri pohľade na chutné jedlo, nám príde chuť a stimuluje naše chuťové bunky a táto emócia nás môže doslova prevalcovať a my ideme jesť, hoci nie sme hladní. Čo keby sme nereagovali? Veď my vnímame, že nie sme hladní. Ak nereagujeme, sme na dobrej ceste. Sme za prahom večnosti.
Sme schopní na agresiu reagovať s úsmevom? Sme na dobrej ceste. Sme schopní nereagovať, sme za prahom večnosti.
Sme schopní dostať svoje zmysly pod kontrolu?
Vynára sa mnoho otázok. Čo je za týmto prahom? Prečo máme prekračovať prah, ak nevieme čo nás tam čaká? Odpovedí je niekoľko. Najjednoduchšia odpoveď by znela: Nechcem byť hračkou v rukách vlastných pudov. Nechcem sa správať ako bábika v rukách diktátora. Chcem byť pánom svojho tela.
Odpoveď je trošku zložitejšia. Veď moje telo má chráni pred .... Teraz by som mal vymenovať, pred čím ma chráni, ale nič ma nenapadá. Ak už viem ovládnuť svoje zmysly, už ma nechráni pred ničím. Moje zmysly sú prahom do večnosti. Prestávam byť zvieratko, ktoré sa riadi zdedenými pudmi – automatickými reakciami tela.
Nie, neopúšťame svoje telo. Ešte ho budeme potrebovať, ale budeme ho používať vedomejšie, možno dokonca úplne vedome.
Takže ešte raz. Čo je za prahom večnosti? Sme tam my sami. Sú tam naše vedomejšie rozhodnutia. Sú tam naši láskaví anjeli, naše láskavé myšlienky, ktoré nás dokážu transformovať na vedomejšiu bytosť. Naďalej budeme tvoriť našu Zem. Naďalej budeme budovať a rúcať. Budeme budovať nové vedomie a búrať to staré. Budeme meniť staré presvedčenia na nové vízie pre tento svet a pre nás samých.
Čítal som životné príbehy nepálského Milarepu, indického Budhu, židovského Ježiša Krista. Zdá sa, že všetci prešli cez úzku uličku prekonania svojich zmyslov. Prešli prahom večnosti.
Možno všetci poznáme rozprávku o trinástej komnate, ktorá je pre nás zakázaná, ale o to viacej nás láka do nej vstúpiť. Myslím, že je zakázaná dovtedy, kým nie sme na ňu pripravení. Kým náš duch nie je dostatočne silný, aby prevzal zodpovednosť za svoje konanie. Potom môžeme prekročiť prah.
27.9.2025
