Ploty medzi nami

V novinách sa objavila správa, že „Polícia a hasiči nacvičovali výstavbu zábran proti utečencom“. Výstavbu zábran nacvičovali v blízkosti hraníc s Rakúskom a Maďarskom. Okamžite sa mi vybavili spomienky na náš štát obohnaný plotom z ostnatého drôtu, v ktorom som prežil prvých tridsať rokov svojho života. Po roku 1989 som si myslel, že už nikdy nikoho nenapadne stavať ploty medzi jednotlivými štátmi a už vonkoncom nie medzi štátmi schengenskej dohody.

Samotný plot nie je tak pevnou hranicou, akú politici budujú v mysliach ľudí. Vytváranie strachu voči imigrantom, ako nositeľom terorizmu a bezpečnostných rizík je nepochopením vývoja.

Za socializmu sa hovoril takýto príbeh.

Otec so synom sedia na Devíne a pozerajú cez plot z ostnatého drôtu do Rakúska. Po chvíli sa synček pýta:

„Otec, kto žije za týmto plotom?“

Otec odpovedal: „Synček, my. My žijeme za tým plotom.“