Plochý život
Predstavme si, že sme bojovník, ktorý očakáva súboj s protivníkom. Dôležitým parametrom budúceho súboja je výber miesta, kde sa súboj uskutoční. Ak miesto poznám, získal som nesmierne veľkú výhodu pred súperom. Ak okrem miesta konania „súboja“ dokážem okliesniť výhody svojho konkurenta, výhra je takmer istá. Takto sa môže stať, že bojovník, ktorý by pri férovom boji vždy prehral, zvíťazí.
V riadení našej spoločnosti sa ešte stále prejavujú vplyvy jednotlivcov, ktorí sa usilujú získať nenáležitú výhodu pred ostatnými. Ak si vezmeme príklad, v ktorom sa dvaja siláci pretláčajú rukami (armwrestling), tak vyhráva silnejší. Je to jednoduchý šport, víťaz je známy veľmi rýchlo.
V iných športoch už treba omnoho viacej faktorov k získaniu víťazstva. Samotná sila v nich nestačí. K víťazstvu vo futbale treba silu, treba šikovnosť, je potrebná vytrvalosť, súhra so spoluhráčmi, tvorivosť, priestorové videnie, psychická odolnosť a mnoho ďalších parametrov.
V ekonomickom živote našej spoločnosti sme si vybrali armwrestling, ako základný zákon pre rozhodovanie. Je zdĺhavé a nepraktické, ak má firma z Bratislavy opravovať školu v malom okresnom meste, ale ak sa ako jediné kritérium vyberie sila, tak sa to dá. Prijali sme zákon o verejnom obstarávaní. Môžeme si stanoviť kritéria pre výber dodávateľov, ale rozhodujúca je cena dodávky. Na tomto ihrisku vyhrávajú najsilnejší, nie najkvalitnejší, nie s najväčšími skúsenosťami, nie kreatívni, mnohokrát ani nie čestní.
Podobne je to v politike. V politickom boji vyhráva sila. Nie múdrosť, nie pripravenosť na vládnutie, nevyhrávajú ani záujmy ľudí, ktorých zastupujú. Vyhráva obyčajná sila. Ak v našich pravidlách pre výber stačí sila, náš život sa splošťuje.
Podobne je to v kultúre. Ak si za jediné kritérium postavíme finančný úspech diela, znetvoruje to samotné dielo, v ktorom je množstvo efektov a málo hlbších myšlienok. Ak na takéto pravidlo pristúpia umelci, prestávajú pôsobiť nadčasovo a potom sa o nich vraví, že boli poplatní dobe. Ich „dielo“ sa málokedy dočká mnohých repríz. Zvyčajne býva výplňou medzi reklamami.
Silu používame vo výchove, v zdravotníctve, sila sa stáva určitým hegemónom našej doby. Surfujeme po povrchu vecí, dejov a procesov. Nesnažíme sa nahliadnuť hlbšie. Náš život sa stal „plochým“.
Umenie a aj samotný život je viacvrstvový, farebný, plný krásy a emócií. Jednotlivé motívy sa prelínajú a opäť osamostatňujú. Pointa diel nie je prvoplánová, je vždy prekvapením. Umenie nám pripodobňuje samotný život, upozorňuje nás na jeho zvláštne pravidlá, vnáša svetlo do ďalších dní.
Naše diela, ktoré tvoríme by mohli byť tiež umením. Museli by sme sa však stať umelcami života. Neriadiť sa jediným pravidlom života.
Ak by sme začali dôverovať životu, nepotrebujeme zákony, ktoré obmedzujú tvorivosť, potlačujú krásu a originalitu, znemožňujú prirodzenosť výberu, potláčajú tvorivosť človeka. Život je omnoho krajší, než si vieme predstaviť. Ak sa otvoríme svetu, do nášho života dovolíme vstúpiť pestrosti. Náš život sa zmení. Nemusí byť plochý, nemusí to byť naháňanie sa za peniazmi, silou nášho sveta. Ak to spravíme, zmeníme všetko. Náš predseda parlamentu môže byť múdry človek, filozof tohto sveta. Náš parlament sa môže stať radou starších pre našu Zem. Architektúra našich miest môže byť originálna, vytváraná slobodnými umelcami svojho oboru.
My sami sa staneme tvorivými ľuďmi, umelcami svojho vlastného života.
3.10.2021
