Planetárny mód
Počas ľudského života stihneme veľmi veľa. Po narodení sa „zoznamujeme“ s rodičmi, súrodencami, neskôr so spolužiakmi. Učíme sa spoznávať svet a postupne sú na nás kladené stále väčšie nároky. Učíme sa zvládať hygienu fyzického tela ale i hygienu duševnú. Učíme sa pravidlám správania ale i umývaniu svojho tela.
Vchádzame do spoločnosti a snažíme sa aplikovať do reálneho života to čo sme sa naučili. Čo je vlastne to naučené? Je to prizma nášho pohľadu na spoločnosť, v ktorej žijeme. Táto prizma, ten hranol, ktorý láme svetlo a náš pohľad trošku rozkladá na jednotlivé zložky, ktoré si neustále nejakým spôsobom skladáme do vlastného pohľadu na život, tak to sme my. My sme ten rozklad svetla.
Našou prizmou sú naše hodnoty. Všeličo sme si pobrali z vlastnej rodinnej a spoločenskej výchovy, ale to, ako žijeme, ako narábame s vlastným životom, to sme už iba my. My sami si vytvárame čo chceme od života a tieto naše ciele sú zafarbené prizmou nás samých. Možno tu niekde vznikol názov duch, pre označenie našej nikdy nevidenej podstaty, ktorá nás ženie životom. Možno tu niekde vzniká naše vnútorné svetlo, ktoré sa láme v našich hodnotách.
A tak sa v nás opakuje svetlo i tieň, občas krásne farby, občas tma. Pochopenie svetla je kľúčom k planetárnemu nastaveniu. O čom to vlastne hovorím? Možno sme si už všimli situácie, keď sa v rozčúlení, v hneve chceme sústrediť a vôbec sa nám nedarí. Naša myseľ je pod tlakom emócii a vtedy sme akoby „vypnutí“ a naše reakcie sú zlostné ba až kruté. Zahalila nás tma a naše vnútro „stvrdlo“. Ak sa však pozeráme na svet s úsmevom, s pochopením, s láskavosťou, zrazu ku nám vchádza radosť a spokojnosť. Akoby sa v nás rozžiarilo niečo zvláštne a veľmi krásne.
Planetárnym módom nazývam stav človeka, ktorý dosiahol vnútorné hodnoty, ktoré už nelámu svetlo tak ostro, ktoré nás už nenútia reagovať na svet ostrými nástrojmi našej mysle. Už predsa nemusíme bojovať so svetom okolo seba, pretože už sme ho presvetlili sebou samým. Zrazu nemáme nepriateľov, nemusíme sa s nikým hádať, nemusíme nikoho presviedčať o našich hodnotách. Zrazu iba sme. Naša „prizma“ je čistá a prestáva lámať svetlo do množstva udalostí.
Takto vybavení už môžeme vstupovať do vyšších foriem bytia. Už sa vieme správať v spoločnosti krásy a lásky. Už sme sa zrodili do novej rodiny, ktorá nás privinie k sebe.
Teraz som zasa na začiatku a môžem písať o novej, pozemskej (planetárnej) rodine, kde žije, aká je a aká je naša úloha v nej. Ak by som mal trošku načrtnúť obraz novej rodiny, nového spoločenstva, tak stačí pozerať okolo seba jej základy. Už sa vieme spojiť s kýmkoľvek na celej Zemi prostredníctvom internetu. Už hľadáme riešenie globálnych problémov. Obchodujeme, športujeme, zdieľame kultúru naprieč národmi, štátmi, kontinentmi. Planéta Zem sa stáva spoznateľnou pre nás všetkých. Prestávame bojovať medzi sebou. Naše rozmýšľanie sa už dotýka samotnej ľudskej civilizácie. Prestávame sa pozerať na svet zúženým pohľadom vlastného štátu, národa, rodiny alebo seba samého. Prestávame byť egoistickými beštiami, ktoré sa snažia o ovládnutie svojho okolia. Vnímame problémy celej našej planéty.
Planetárny mód.
24.10.2025
