Organizmus

Ak začneme pozorovať mravenisko, ak si dáme tú námahu a vydržíme sledovať jednotlivé činnosti mravcov, ak začneme trošku chápať ich činnosť, pochopíme, že pozorujeme organizmus. Pochopíme, že samostatný mravec nemá šancu prežiť. Nie je schopný prežiť mrazy, dažde, búrky. Nie je schopný prežiť, ak sa zmenia podmienky a treba presťahovať mravenisko na iné, vhodné miesto. Nie je schopný sa rozmnožovať, starať sa o vajíčka a zároveň zásobovať a stavať mravenisko. Mravenisko je organizmus.

Ako pracuje organizmus mraveniska? Všimnime si jednotlivé funkcie členov organizmu. Sú v ňom zásobovači, stavitelia, ochrancovia, matky. V mravenisku sú presne vyčlenené práce a tieto práce sa vykonávajú. Nie je tam nikto, kto by nekonal v prospech celku – organizmu. Ak funguje organizmus, znamená že dobre pracujú všetci jeho členovia. V tomto organizme neexistuje, že by niekto nevedel, čo treba robiť. V odbornej literatúre bol popísaný prípad, keď po daždi stúpala voda a zalievala mravenisko. Mravce sa nahrnuli do strúžika vody, jeden na druhého až vytvorili most, po ktorom ostatné mravce prešli a zachránili sa. Utopené mravce zachránili organizmus.

Ako sa mravce dorozumievajú a ako vedia čo treba robiť necháme na vedcov. Dôležité je všimnúť si to, čo pokladám za najdôležitejšie. Každý člen mraveniska pracuje pre organizmus a nie iba pre seba.

Je možné si vziať príklad zo života mravcov?

Je možné pozrieť sa na nás ľudí, ako na ľudský organizmus? Je možné si všimnúť, že sa vieme spoločne tešiť z úspechov a spoločne smútiť, ak nás opustí niekto, kto nám prirástol k srdcu. Vieme spoločne budovať, vieme vzdorovať živlom a navzájom si pomáhať. Ak všetci pracujeme spoločne a spoločne žneme úspechy, všetkým sa darí a darí sa aj jednotlivým bunkám organizmu ľudstva. Rodinám, dedinám, mestám, štátom.

Ak však spoločne pracujeme a o úspechy sa už niektorí deliť nechcú, ak dochádza k privlastňovaniu si výsledkov spoločnej práce, ak množstvo jednotlivcov nepracuje pre organizmus ale pre seba. Ak nechápeme, že pomoc niekomu, je vlastne pomoc samému sebe, lebo som členom spoločného organizmu, potom dochádza k problémom a k nerovnováhe ľudského organizmu. Táto nerovnováha má množstvo dôsledkov. Počnúc chorobami, chudobou, končiac vojnami.

Dokážeme žiť ako jeden organizmus a navzájom si pomáhať? Veď spoločne sme ohromne silní. Spoločne sme úplne neprekonateľní.  Ako príklad uvediem udalosť, ktorá sa stala asi pred dvadsiatimi rokmi. V mieste môjho bydliska vypukol požiar a zhorel dom, príbytok nášho spoluobčana, priateľa. Ľudia vyzbierali nejaké peniaze, pomohli pri stavbe a o niekoľko mesiacov náš priateľ býval znovu vo svojom domčeku. Vôbec to nebolo zložité a nikoho to finančne veľmi nezaťažilo. Obnovili sme spoločný organizmus obce.

Súčasnosť  je iná. Dochádza k oddelenosti. Prestávame žiť ako spoločný organizmus. Uzatvárame sa do seba a staráme sa iba o seba. Prestáva nám vadiť nespravodlivosť. Sme ako odumierajúce bunky chorého organizmu. Divíme sa prečo máme ťažké choroby a prečo nás organizmus ľudstva vylučuje zo svojho tela.