O poznaní

V každom z nás je kdesi zakódovaná túžba po poznaní. Jednoducho chceme stále niečo nové vidieť, zažiť, spoznať. Čo nás poháňa, aká je to sila, ktorá nás vedie k novým dobrodružstvám, k novým zážitkom?

Skúsme si to trošku rozobrať. Veď už ako dieťa chceme všetko okolo spoznať, chytiť, ochutnať. Začíname skúmať štvornožky, vlastnú postieľku, neskôr izbu. Potom sa postavíme a skúmame zvyšok sveta. Meníme i nástroje skúmania. Už nedávame všetko do úst, ako malé deti, ale pýtame sa prečo.

Ešte neskôr keď opúšťame ochranné krídla rodiny, začíname skúmať svet sami. Objekt skúmania je pre každého jedinca iný. Všetci sme originálni a každý sme v poznaní sveta na inej kapitole. Každý si z knihy života vyberáme kapitoly pre svoje skúmanie. Nevyberáme si tie, ktoré sme už zvládli. Postupne zvládame život. Postupne začneme chápať tu čarokrásnu skladačku poznania, zvanú život. Začneme vnímať zákonitosti, ktoré nás životom vedú a taktiež tie, ktoré nás vedú mimo život. Také, ktoré nás odvádzajú od života.

Možno by bolo dobré spomenúť aspoň niektoré kapitoly, ktoré možno nazvať slepou uličkou. Všetci sme už zažili kontakt z alkoholom. Na začiatku je zahriatie organizmu, zvýšené vnímanie, otvorenie sa vnímaniu. Na začiatku je určitý pozitívny zážitok. Mnohí sa vydajú po tejto ceste, za ďalšími zážitkami, za ďalšími skúsenosťami. Sami si chcú vyskúšať, čo je na konci tejto cesty. Veľmi rýchlo zistia, že je to slepá ulica ale otočiť sa a vrátiť nie je vždy ľahké.

Podobnou slepo uličkou je závislosť na veciach. Obyčajných materiálnych veciach. Niekedy mám pocit, že touto cestou dnes ide celý svet. Nevnímame, že sa jedná stále o to isté. Stále je to nejaký typ závislosti. Mnohí budú teraz protestovať, veď oni vôbec nie sú závislí na materiálnych veciach. Oni si iba kupujú to, čo práve potrebujú. Nikto si neprizná závislosť. Ani alkoholik, ani nikto iný. Napriek tomu sa v vzdávame slobody a pracujeme na nejaké neživé predmety. Zadlžujeme sa a opätovne splácame, aby sme si znovu kúpili nejaký nový, ohromný predmet. Bez toho, aby sme si to uvedomili, sa stávame otrokmi vecí. Podľa môjho názoru už niet kam klesnúť. Byť otrokom svojho auta, nového televízoru, telefónu, krásneho domu, krásneho zariadenia... Je neuveriteľné, čo pokladáme vo svojom živote za podstatné. Za prioritu života. Na konci je však slepá ulica. Nikam nevedie. Nedôjde totiž k nášmu poznaniu. Jediné poznanie z tejto cesty životom je, že je to slepá ulica.

Myslím, že by nebolo ťažké nájsť ďalšie slepé uličky. Ak si vezmeme za kritérium, že človek sa svojim životom učí tvorivosti, tak nebude problém označiť mnohé naše konania za slepú ulicu. Veď ako nazvať našu snahu o ovládanie iných prostredníctvom majetku. Alebo získanie majetku na úkor iných. Alebo...

Naše skúmanie života je vlastne stále rovnaké. Vravíme si, že sme vzdelaní a riadime sa rozumom. Ak by to tak bolo, nebolo by alkoholizmu. Veď snáď každý videl devastáciu človeka alkoholom. Ak by sme sa skutočne riadili zdravým rozumom, nikdy by sme nevzali do rúk alkohol. My to však robíme napriek našim vedomostiam. Všetko chceme vyskúšať. Úplne všetko. Tak ako deti všetko pchajú do úst, tak aj my dospelí sa učíme rovnako. Čo sa dá zjesť alebo vypiť, tak to zjeme alebo vypijeme. Ignorujeme všetky informácie, ktoré nám vravia, že sú to nevhodné potraviny, že nám škodia.

Stále sme deti, ktoré neveria, že tie kachle sú horúce. Musíme si to vyskúšať a popáliť sa.

Náš preceňovaný rozum zlyháva. Opakovane robíme tie isté chyby. Opakovane sa opíjame, opakovane sa pálime.

Teraz by sa pýtalo povedať niečo múdre. Niečo ako riešenie. Niečo ako návod. To by však popieralo náš spôsob skúmania sveta. Napriek tomu sa o niečo pokúsim.

Získať poznanie o tomto svete sa dá i inak. Jednoduchšie a krajšie. Dokonca si myslím, že tento typ poznania je omnoho hlbší. Tento typ poznávania má však svoje podmienky. Do takejto školy sa treba pripraviť. Na zápis treba prísť čistý, umytý a pevne rozhodnutý. Rozhodnutie je jednoduché. Je to samotné rozhodnutie.