O egu

Slávne a ospevované, inokedy zatracované ego. Čo je to?  Alebo kto je to? Hovoríme o  egu v tretej osobe, akoby to bolo niečo mimo nás. Vravíme: moje ego. Ono. Tretia osoba. Je niekto iný vo mne? Je to inak. My sa veľmi radi na niekoho vyhovárame. Ak je problém, tak to určite nie je kvôli mne! To určite spôsobil niekto iný. Tak je to aj s egom. Ak máme nejakú nepríjemnú vlastnosť, ako je napríklad reagovanie na každú maličkosť, ktorá sa okolo mňa šuchne a ak tým spôsobujem neustále problémy, konflikty, niekedy až bitky, tak výhovorka je ihneď na mieste. To nespôsobujem ja. To ono, moje ego.

Skúsme sa trošku pozrieť, čo rozumieme pod pojmom ego. Časť mojej osobnosti, ktorá má na starosti riešenie kontaktov s okolitým svetom. Je to tá časť, ktorá reaguje na okolité podnety, na okolité informácie, na všetko, s čím sa daná osoba zaoberá.

Mám v sebe nejakú časť osobnosti, ktorá vykonáva niečo za mňa? Ak je to tak, potom nie som celkom svojprávny. Niekto za mňa niečo riadi, robí, reaguje...

Ako je to s naším egom? Konečne by sme sa mohli postaviť na vlastné nohy a priznať, že nikto iný za nás zúrivo, zlostne, vášnivo, hrdo, pyšne atď. nereaguje. Za všetko si zodpovedáme sami. Za to dobré aj za to zlé. Konečne by sme si mohli odvyknúť tie naše konštatovania: „Ja som už taký. Ja už iný nebudem.“  

Naše ego nie je nikto iný. Sme to stále my, len by sme už mohli prestať používať barličku výhovorky, ktorá nás uspokojuje, ktorá nám vraví: Ty nie si zlý, to je len tvoje ego.