O čase chronos a kairos

Čas náš každodenný. Nevieme si predstaviť život bez času. Je určujúcim prvkom nášho života. Striedanie dňa a noci, striedanie ročných období, striedanie rokov. Správame sa podľa času, bdieme, spíme. Sledujeme koľko je hodín, aby sme vedeli kedy raňajkovať, obedovať, večerať. Sledujeme vek, kedy treba začať navštevovať školu, kedy sme dospelí, kedy pôjdeme do dôchodku. Potom potichu pripúšťame, že veď už máme vek...

Zdá sa však, že náš čas nie je jediný. Správanie sa podľa nášho času vykazuje mnoho chýb. Náš čas nazvem lineárnym, pretože ho vnímame ako pravidelne sa opakujúci a idúci do budúcnosti. Správanie sa podľa lineárneho času prináša chyby. Keď dieťa dovŕši 6 rokov, ide do školy. Tu ešte uznáme, ak nie je celkom zdatné a povolíme odklad. Ale pri iných príležitostiach to už tak vždy nie je.

Raňajkujeme tesne po zobudení sa, keď nie každý organizmus je už pripravený na prijímanie potravy. Obedujeme okolo dvanástej, aj keď pred hodinou sme si dali kávu a necítime hlad. Človeka pokladáme za dospelého, keď dovŕši 18 rokov. Mnoho ľudí nie sú dospelí ani v dvadsiatich piatich rokoch. Dospelí ľudia môžu vstupovať do manželstva, ale mnohí z nich nie sú na manželstvo pripravení.

Náš lineárny čas sa ukazuje v mnohých veciach nepoužiteľný.

Grécka kultúra rozoznávala časy dva. Chronos a kairos. Čas chronos bol ten náš  – lineárny. Aký čas vnímali pod názvom kairos? Pre mňa je tento spôsob ich uvažovania veľmi blízky a mnohé vysvetľujúci. Čas kairos je signál, kedy dej, človek, príbeh dozrel. Kedy je pripravený. Kairos je odpoveďou na otázku? Kedy je pre mňa čas oženiť sa? Nuž, keď som pripravený. Kedy je čas oberať jablká? Keď sú zrelé. Kedy by mal človek vstúpiť do verejných funkcií? Keď je pripravený a zrelý.

Ignorujeme kairos. Nevšímame si ho. Ale on tu je a neustále nám pripomína chyby, ktoré jeho ignorovaním robíme.

Volíme si politikov, ktorí nie sú pripravení nás zastupovať. Mnohokrát jediné kritérium, ktoré spĺňajú je vek – čas chronos. Kairos ani zďaleka. Aby boli pripravení, mali by byť zrelí. Mali vedieť, že zastupovanie svojho ľudu je najvyššou poctou, akú môžu dosiahnuť. Mali by vnímať, že akýkoľvek ich prehrešok je neprijateľný, lebo je príkladom pre celú komunitu, ktorú zastupujú. Mali by to byť ľudia, pre ktorých nie je priorita vlastné obohatenie. mali by to byť zrelí a múdri ľudia.

No nielen tí, ktorých volíme by mali spĺňať čas kairos. Aj voliči by mali byť zrelí. Naša jediná podmienka je mať osemnásť rokov. A tak majú právo voliť aj väzni, hoci svojim správaním dokázali, že zatiaľ nedokážu zvládnuť ani sami seba. Nie sú ešte zrelí, aby rozhodovali o iných. Právo voliť je tiež výsadou pre zrelých ľudí. Nie každý sme pripravení vziať na seba bremeno rozhodovania.

Čas kairos sa presadzuje v každej oblasti nášho života. Dokonca aj v takej, kde by sme to vôbec nečakali. Veľmi dobre vieme, že detský organizmus vie zvládnuť školské úlohy postupne. Od šlabikára až po diferenciálne rovnice. Vieme, že ak ho budeme učiť učivo, na ktoré ešte nie je pripravené, tak ho môžeme „zlomiť“. Vieme, že existuje niečo ako čas, kedy je dieťa pripravené na určitý druh informácie. Napriek tomu sa k niektorým informáciám deti dostávajú predčasne a ich vývoj je potom deformovaný. Ešte neboli pripravené a už informáciu prijali. Naše deti „zabíjajú“ v počítačových hrách od útleho detstva. Naše deti sa dostávajú k hororovým filmom veľmi predčasne. Naše deti sa dostávajú k informáciám o sexualite veľmi predčasne. Ak horor spôsobuje mnohým dospelým ťažší spánok, čo urobí s detskou psychikou? Mali by sme deťom nechať ich detstvo a neurýchľovať ich vývoj predčasným „učivom“.

Ako však vedieť, kedy dozrel čas kairos? U zrelého jablka to je vidieť. Je pekne červené alebo žlté, môžem ho ochutnať. Ako to vidieť u seba, či som pripravení? Som presvedčený, že je to možné a že každý z nás cíti, či je už pripravený pre určitý životný status. Ak sa nerozhodujem iba živočíšne, viem či som pripravený na manželstvo. Ak som dostatočne sebakritický, viem či zvládnem rozhodovať a zastupovať úplne samostatne svojich voličov. Či odolám tlaku politických strán, lobistom. Či si dokážem udržať svoju integritu, svoju slobodu rozhodovania.

Kairos sa vinie dejinami ľudstva akoby bez povšimnutia. Začnime si ho všímať a pýtajme sa, či sme už pripravení  zvládnuť samého seba. Vieme „riadiť“ samého seba, aby sme mohli riadiť (zastupovať) iných. Vieme si udržať vzťahy? Vieme byť zodpovední za svoje konanie? Pochopili sme už čo znamená pre človeka kairos? Sme už zrelí na samostatný život?