O behaní

Videli sme to už mnohokrát. Bežec finišuje do cieľa. Vydáva zo seba všetky sily. Bojuje a konečne pretína cieľovú čiaru. V cieli padá vyčerpaný na zem. Je doslova nevládny. Nedokáže ihneď vstať.

Cynik by mohol povedať, že si dobre vyrátal sily. Presne po cieľ. Ani meter ďalej.  Lenže ono je to inak.

Bežec, aby sa dostal tam, kde sme ho videli v televízii, musel ohromne veľa trénovať. Trénovať svoje telo a samozrejme trénovať svoju vôľu. Počas mnohých a mnohých hodín behu si jeho telo zvyklo na určitý rytmus. Spevneli mu svaly a súčasne so svalmi spevňovala aj jeho vôľa. Aby sa stal najrýchlejším a aby sme ho potom neskôr mohli vidieť v televízii víťaziť, musel sám sebe uveriť, že to dokáže. Jeho vôľa musela byť tak silná, aby zvládol všetky pokušenie vykašľať sa na drinu a na ranné vstávania na tréningy. Odolať pokušeniam vo forme diskoték a alkoholu. Len tým mentálne najsilnejším sa môže podariť poraziť všetkých súperov.

Stále hovorím o vôli, o silnej mysli. Je to tak. Myseľ človeka je najsilnejšou pohonnou jednotkou človeka. Je tou najsilnejšou energiou, ktorá môže vyniesť človeka ku všetkým víťazstvám. Akákoľvek pochybnosť zväzuje nohy a berie energiu. Je to blok v prúdení energie sily. Pochybnosť je ako zatiahnutá ručná brzda.

Viera vo vlastné sily, viera vo víťazstvo, silné odhodlanie sú vlastnosti víťazov. Nezlomia ich čiastkové neúspechy. Prehry chápu ako dôležitý stupienok na ceste k víťazstvám. Ich mentálna sila je natoľko silná, že sú schopní ísť až na pokraj svojich síl. V cieli „vypnú“. Vypnú svoj mentálny tlak a telo je chvíľu akoby bez energie. Dostaví sa radosť, eufória. Organizmus už nie je motivovaný mysľou a prechádza na normálny rytmus.

Ako to vlastne bolo s bežcom, ktorý v cieli spadol? Mal tak dobre vyrátané sily? Myslím si, že nie. Ak by mal bežať ďalší kilometer, bez problémov by to zvládol. On iba vypol prívod svojej mentálnej sily, ktorá ho hnala vpred.

Beh je nádherný, lebo na ňom vidieť veci, ktoré si v bežnom živote neuvedomujeme. Počas jedného behu dokážeme prežiť všetky fázy života. Prvotné odhodlanie a chuť do života. Neskôr prvá únava a vzápätí príde „druhý dych“ – zvyknutie si na životné záťaže. V druhej polovici behu (životom...) je to už o skúsenostiach a vôli. O tom, ako som sa pripravil, natrénoval. O vlastnej mentálnej sile a vytrvalosti. O motivácii a čestnosti voči sebe a iným. Chcem vôbec vyhrať alebo mi stačí nejako to doklepať? Nedá sa použiť nejaká skratka? Možno si to nevšimnú...

Život je beh na dlhé trate. Mnohokrát sa nám zdá, že sa to už nedá vydržať, ale znovu nachádzame mentálnu silu pokračovať a chytiť druhý dych. Život je o silnej vôli. O viere vo vlastné schopnosti. O odhodlaní byť úspešný. Mnohí to vzdajú. Mnohí prestanú v polovici. Mnohí sa pokúsia švindlovať.  Život však nie sú preteky. Je to beh na dlhé trate.

Začal som písať o behu a skončil som pri živote. Nezdá sa vám to nejaké podobné? Bežci bývajú veľmi dobre pripravení na život.