O aute
Predstavme si, že máme auto nevyčísliteľnej hodnoty. Predstavme si, že auto dokáže neuveriteľné veci. Dokáže vytvoriť komfort v akomkoľvek počasí, v akomkoľvek prostredí. Dokáže sa naladiť na zvládnutie kopcov ale zvládne i zdolanie vodných tokov. Dokáže sa prispôsobiť dobe, kultúre i všetkým zaťaženiam. Predstavme si auto tak krásne, že je obdivované umelcami a píšu o ňom básnické zbierky.
Predstavme si, že auto je mimoriadne adaptabilné. Dokáže sa prispôsobiť šoférovi. Vníma jeho mentálne rozpoloženie a prispôsobí sa mu. Ak má vodič dobrú náladu, tak aj jazda je pokojná, plynulá, Ak má však vodič agresívnu náladu, auto ide hlava nehlava, predbieha, ohrozuje, nerieši prednosť v jazde. Ak je vodič láskavý, auto sa otvára a presvetľuje interiér. Pozýva každého k nahliadnutiu do tejto krásy.
Toto auto sa prispôsobuje nálade, alebo duševnému rozpoloženiu vodiča. Úplne sa mu prispôsobí.
Predstavme si teraz vodiča, ktorý má takéto auto. Predstavme si vodiča, ktorý je dosť uzatvorený do seba. Vonkajší svet sa mu veľmi skúmať nechce. Vzťahy, nuž nechajme vodičovi súkromie. Jeho nádherné auto sa doslova povaľuje doma. Aj by chcel zažiť dobrodružstvá, prebehnúť sa svetom, zažiť očarenie vzťahmi. Chcel by zdieľať túto krásu s priateľmi, s niekým blízkym.
Auto nečinnosťou chytá koróziu. Jeho kapota sa sfarbuje do červena. Auto túži otvoriť sa svetu, vyjsť zo zabehanej dennej rutiny. Autu nečinnosťou tuhne olej, filtre sa zanášajú, výkon klesá.
Predstavme si vodiča, ktorý má takéto auto a v podstate sa mu nechce ho ovládať. Používa ho na premiestňovanie z domu do práce a späť. Predstavme si vodiča, ktorý leje do auta rôzne „patoky“, namiesto kvalitného paliva.
Auto je úžasne adaptabilné. Ak zmení vodič svoje nastavenie, auto sa prispôsobí. Auto je už trošku komótnejšie, potrebuje sa rozhýbať, aby našlo pôvodnú radosť, elán, optimizmus. Auto sa prispôsobuje vodičovi.
Najhoršie je, keď si vodič začne myslieť, že on je autom, ak si začne myslieť, že je normálne strácať výkon, že je normálne spomaľovať a strácať pružnosť.
Keď sa raz vodič zobudí a uvedomí si svoje možnosti, svoju zodpovednosť, tak vezme volant do rúk, zaradí rýchlosť a pohne sa. Najskôr pomaly, aby si zvykol na riadenie. Potom môže zrýchľovať, môže udržiavať tempo aké mu vyhovuje. Podľa temperamentu, podľa skúseností, podľa vlastného želania. Postupne sa stane skúseným vodičom, ktorý počuje akýkoľvek nevhodný zvuk, akékoľvek klepanie v aute.
Každé auto je stavané na pohyb. Každé auto sa chce hýbať. Prečo však mám neodbytný pocit, že tento text vôbec nie je o aute?
