Koho nepočuť?
Našou spoločnosťou hýbu mnohé témy a vyjadrujú sa ku nim rôzne skupiny ľudí. Pomáhajú vytvárať určitý postoj spoločnosti k vonkajšiemu svetu. Pomáhajú vytvárať verejnú mienku. Pomáhajú formovať spoločné vedomie našej spoločnosti.
Myslím si, že toto je v súčasnosti veľmi dôležitý moment. Formovanie verejnej mienky určuje budúcnosť našej spoločnosti. Každý štát vytvára určitý organizmus. Každý organizmus si vytvára systém informovania všetkých jej členov. Dôležitou časťou tohto organizmu je druh informácií, ktorými je každá bunka organizmu ovplyvňovaná.
V súčasnosti medzi nami doslova pulzuje téma utečencov z Afriky. Mnohí zahynuli v mori a mnohí sú v utečeneckých táboroch v Taliansku. Hľadajú nový, bezpečný domov pre seba a svoje rodiny. Európski lídri chcú, aby utečenci boli „pridelení“ do jednotlivých štátov, podľa nejakých kritérii.
K téme sa vyjadrujú politici, novinári, v diskusiách sa vyjadrujú čitatelia. Ozývajú sa hlasy o „teroristoch“, moslimoch. Mnohí hľadajú ohrozenie, cítia strach pred možnou zmenou našej spoločnosti. Počúvam ľudí a čakám niekoho, kto by sformuloval ideu, ktorú by si dokázala osvojiť väčšina našej spoločnosti.
Kde ste, inteligencia národa? Ľudia, ktorí vidia utrpenie a majú súcit s ľuďmi z inej kultúry, z inej krajiny? Veď sú medzi nimi deti, ženy! Ľudia utekajú s nádejou, že im niekto pomôže!
Ľudia, ktorí majú v náplni svojej „práce“ jemnosť, citlivosť, súcit, kde ste? Prečo nepočuť lekárov, kňazov, umelcov? Prečo nepočuť súcit?
