Kairos alebo kedy je vhodný čas.
Stále viacej si uvedomujem dôležitosť iného vnímania času. Vnímania času spôsobom, ako ho vnímali starí Gréci. Vnímali čas ako kairos, čas ktorý hovorí o pripravenosti, zrelosti. Vraví kedy je človek zrelý. Kedy nejaký dej dozrel.
V živote človeka sa opakujú jednotlivé cykly, na konci ktorých je človek pripravený na nové výzvy. Tieto cykly však vôbec otrocky nekopírujú náš lineárny čas (chronos). Náš lineárny čas vraví, že človek dospieva v osemnástich rokoch. Nie je to presné, pretože niektorí ľudia nie sú dospelí ani o desať rokov neskôr. Nie sú zrelí vziať život do svojich rúk a vykročiť samostatne do života. Niekedy sú to objektívne dôvody – štúdium a niekedy jednoducho človek ešte nedozrel.
Chcem sa však pozrieť aj na iný aspekt zrelosti. Čas kairos – zrelosť prišla a dej sa nenaplní. Čo sa stane? Je to zaujímavé ale presne to isté, ako u ostatných dejov v prírode. Ak je jablko zrelé, treba ho obrať.
Dvaja ľudia sa zaľúbia. Krásna, nádherná láska, cestovanie. Dospelí, zrelí ľudia. Vzťah vrcholí a ona vníma, že treba vzťah posunúť na vyššiu úroveň, pretože je čas. On vnútorne cíti to isté, len nie je presvedčený, že chce vyššiu úroveň vzťahu. Veľmi dobre si uvedomuje, že vyššia úroveň vzťahu muža a ženy pravdepodobne prinesie zmaterializovanie ich lásky. Že vytvoria nový nádherný život.
Jemu sa však páči terajšia úroveň a nechce prestúpiť do náročnejšej úrovne, náročnejšej výzvy. Neuvedomuje si, že táto úroveň môže byť ďaleko krajšia. Oveľa viacej naplňujúca bytie už nie jeho ale ich. Znova môže dôjsť k nádhernej výzve života zvládnuť všetky emócie, lásku, ale už i zodpovednosť so zachovaním tvorivosti. Dokázať sebe ale i všetkým svojim blízkym, že je schopní zvládnuť aj ďalší životný cyklus. Veď po ňom prichádza niečo ešte ťažšie...
Čo sa stane, ak sa on rozhodne nenaplniť vzťah? Môžem len skúsim triafať podľa odpozorovaných dejov a vzťahov okolo mňa. Ona čaká, lebo miluje. Vie, že je čas a veľmi bytostne si uvedomuje, že jej optimálny čas sa naplnil. Po čase, ak on nejaví záujem o prechod do vyššej úrovne vzťahu, odchádza.
On zisťuje, že žiť sa dá aj v inom vzťahu. Hľadá znovu to isté, takú istú lásku a zisťuje, že nič také isté nie je. Prvotná pečať do jeho duše už bola vtlačená. Cyklus, ktorý má mať logickú následnosť sa posúva do vyššieho veku a hrozí, že sa nenaplní a že dôjde k neustálemu hľadaniu toho, čo tu už raz bolo.
Aké sú vlastne tie ďalšie životné cykly, ďalšie životné výzvy? Prečo je dôležité vnímať čas zrelosti, čas kairos? V živote človeka som si všimol sedemročné životné cykly.
Človek sa narodí a v siedmych rokoch je pripravený k vzdelávaniu sa so svojimi vrstovníkmi. V štrnástich rokoch pomaly prichádza puberta, telesné dospievanie. Človek má 21 rokov a mal by byť dospelý. Má za sebou prvé lásky a hľadá si miesto v živote. Doteraz ho stále niekto viedol a teraz sa má postaviť na vlastné nohy. Prechádza ďalší cyklus a v dvadsiatich ôsmych rokoch je čas na vytvorenie pevného celoživotného vzťahu. Prečo teraz? Veľmi jednoducho. Je čas. Muž je pripravený na život a dokáže sa o seba postarať. Z dievčat sú už ženy a tiež ich čas dozrieva. V oboch je ešte mnoho lásky a entuziazmu. V oboch je obrovská sila a odhodlanosť popasovať sa so životom.
Ďalší cyklus je už závislý od vyspelosti daného človeka. Zvyčajne do veku 35 rokov človek rieši otázku vytvorenia domova pre svoju rodinu, špecializuje sa vo svojej profesii a smeruje k vrcholu tvorivých síl. Vo veku 42 rokov si je už človek vedomý svojej sily. Je pokojný a svojim pokojom vplýva na svojich blízkych. Vo svojej profesii smeruje k vrcholom. V ďalšom cykle (49) dochádza k veľmi zaujímavým dejom. Prešla približne polovica života a človek sa obzerá, čo dosiahol. Je to veľmi kritický vek. Niekto zisťuje, že sa mu dvere privierajú a skúša nové vzťahy, neuvedomujúc si, že odtlačok prvých lások je veľmi silný. Tak muži hľadajú mladšie ženy, ženy mladších mužov.
Mnoho ľudí začína chápať život vo svojej podstate a otvárajú sa k vnímaniu života novým spôsobom. Niektorí sa prikláňajú k náboženstvu, niektorí si uvoľňujú ruky od tvrdej práce, niektorí si liečia telo z boľačiek, ktoré získali na ceste životom.
Polovica života. Ďalšia polovica života môže a nemusí byť. Ak mi stále v srdci horí oheň lásky k životu a ku všetkým okolo seba, môžem sa vrhnúť do ďalších výziev života, ktoré sú stále iné. V päťdesiatich šiestich rokoch sa mnohí chystajú na odpočinok. Rátajú roky do dôchodku a chceli by si ho užiť v pokoji a v radosti. Aký bude ich ďalší život je však závislé od toho, ako prežili svoj predchádzajúci život. Aký vzťah si vytvorili so svojimi deťmi. Aké vzťahy majú so svojimi priateľmi. Aké pevné sú tieto priateľstvá. Ako vytrvali v láske k svojmu celoživotnému partnerovi. V tomto veku sa rátajú nagazdované hodnoty. Nie tie materiálne.
Človek môže ísť ďalej životom ak má pre koho žiť. Ak si uchoval vzťahy k svojim deťom a tieto jeho vzťah zrkadlia. Ak má okolo seba množstvo priateľov, s ktorými vie prežiť ďalšie krásne dobrodružstvá. Ak má svojho celoživotného partnera, pre ktorého žil doteraz.
Sedemročné cykly sa dajú vysledovať aj vo vyššom veku. Neviem ich zhodnotiť, nedožil som ich zatiaľ. Uvedomujem si však silu, ktorá dáva človeku schopnosť žiť do vysokého veku. Je to láska v rodine a v spoločnosti priateľov. Človek je tvor spoločenský. Spoločnosť tvorivej lásky potrebuje počas celého života. V mladosti ju dostáva od svojich rodičov a starých rodičov. V dospelosti od svojho životného partnera a od svojich detí. Vo vyššom veku od tých, ktorých svojim životom presvedčil, že si ich lásku zaslúži.
Ak žil tak, že ho nemá kto ľúbiť, je to nedobré. Samota a vek...
Čas kairos je realitou. Každý vek prináša výzvy a človek dozrieva do nových polôh života. Postupne je zrelým školákom, študentom, pracovníkom, manželom. Zrelým človekom.
Je možné ignorovať kairos? Samozrejme, že je. Veď všetky tie cykly vôbec neexistujú a pre mňa vôbec neplatia. Alebo že by predsa?
