Frustrácia
Je to krátky návrat k spôsobu nahliadania na svet a emotívnemu reagovaniu naň. Emócie už nie sú tak silné, aby ovládli celú osobnosť, ale ešte dokážu „rozhádzať“[1] človeka. Osobnosť človeka je viacej ako pohľad na samotné telo. Už pri vyslovení slova osobnosť cítime určitú silu pojmu, určitú úctu, dokonca vnímame dôveru.
Čo sú jednotlivé zložky osobnosti? Súčasťou osobnosti je osoba. Osoba je registrovanie samého seba. Je to náš pohľad na seba samého. Osoba je samostatná individualita. Vnímanie seba samého ako ľudskej individuality, ktorá ide životom samostatne od narodenia až po smrť. Život vníma ako snahu o prežitie. Osoba je schopná v mene svojich individuálnych cieľov bojovať a ohrozovať svojich blížnych. Asi najdôležitejším poznatkom o osobe je to, že všetky jej životné reakcie sú zamerané na riešenie a dosahovanie svojich cieľov.
Osobnosť je jednota fyzického tela a svojich vlastných presvedčení. Jednota tela i „duše“. Človek dozrieva a robí to čo treba, pričom berie ohľad na svoje okolie. Ak má nejaké ciele, spôsob ich dosahovania neohrozuje jeho blížnych. Osobnosť je v súlade s vyššími hodnotami života. Jeho život už nie je plachtou vo vetre. Jeho činy sú v súlade s jeho hodnotami. Ide životom a neuhýba. Postupuje rozvážne a isto. Stojí pevne na oboch nohách.
Frustrácia sa dostavuje pri prechode od osoby k osobnosti. Od človeka, ktorý sa staral sám o seba a svoju rodinu, k človeku, ktorý svoj obzor rozširuje na celý svet. Hodnoty, na ktorých stál jeho život sa rúcajú a nové hodnoty sa ešte nestali jeho nedeliteľnou súčasťou. Frustrácia môže byť krátkou epizódou alebo sa v nej môžeme potácať aj do konca života.
Mnoho ľudí sa doslova stráca pri pohľade na dnešný svet a s hrôzou pozorujú, ako sa ich hodnoty dostávajú pod tlak. Majú pocit ohrozenia seba samého, svojej rodiny a tiež štátu v ktorom žijú. V súčasnosti sú aktívne rôzne sociálne skupiny, ktoré si chcú vydobyť úctu. Aj oni chcú byť plnoprávni členovia spoločnosti. Registrujeme snahy LGBT, vnímame národné cítenie nacionalistov, ktorí formulujú svoje konzervatívne názory, v snahe udržať pre seba a aj pre ostatných „dedičstvo otcov“. Do ovplyvňujúcich dejov našej spoločnosti sa pridáva migrácia národov, ktorá v mnohých ľuďoch vyvoláva strach.
Spoločnosť, ktorá je postavená na materiálnych princípoch, na hrubých ekonomických zákonoch, ktorá vníma silu ako takmer jediného hegemóna, sa pre človeka, budujúceho svoju osobnosť, stáva takmer neprijateľnou. Nevie si predstaviť svoj ďalší život v tomto blázinci.
Frustrácia nie je pokoj. Je to veľmi silný nepokoj v našej mysli. V nepokojnej mysli nie je možné vidieť pekné riešenia svojho života. V nepokojnej mysli nevidíme krásu. Východisko z frustrácie životom je viera v krásu života, v lásku medzi ľuďmi. Zmena pohľadu na svet. Vytvorenie svojho vlastného sveta. Vykročenie do života s láskou v srdci. Zmena všetkého, na čo siahneme.
Veľmi rád by som každému frustrovanému priateľovi odporučil upokojiť sa. Pozrieť sa do vlastnej budúcnosti a naplánovať si ju pozitívnu. Pozrieť sa radšej do svetlom zaliatej budúcnosti ako žiť vo svojej frustrovanej mysli.
Frustrácia podľa wikipedie (z lat. frustratio = klamanie) je vnútorný stav organizmu, ktorý vzniká, ak je nejaká dôležitá potreba síce vzbudená, no jej uspokojeniu sa kladie do cesty ťažko prekonateľná alebo neprekonateľná prekážka.
Aké sú to prekážky, ktoré človek nevie prekonať? Človek môže byť sklamaný z veľmi rôznych dôvodov. Pri ceste autom uviazne v dopravnej zápche. Niekto reaguje emotívne na danú situáciu a v podstate si iba ubližuje, poprípade ubližuje aj spolucestujúcim. Zamoruje svoj priestor hnevom a agresivitou.
Podobne reaguje človek na vonkajšie podnety, ktoré už vidí a zdajú sa mu riešiteľné „po starom“, čiže silou, hoci niekde na podvedomí už vie, že to nie je správne riešenie. Emotívne reakcie na stav sveta okolo seba je mimoriadne nevhodný. Ak v ňom človek zotrváva, doslova sa otravuje a jeho osobnosť postupne degraduje. Jeho tvorivé myšlienky sa oslabujú a do popredia sa dostávajú myšlienky agresivity, niekedy až krutosti.
Vidieť nevhodný stav politických vzťahov, stav medziľudských vzťahov, vidieť nevhodné správanie k prírode, vidieť nevhodné správanie ľudí okolo seba, je jedna vec a spôsob reagovania je vec druhá. Ak v dopravnej zápche reagujem frustrovane, nie je problémom zápcha, ale moja netrpezlivosť. V definícii frustrácie sa vraví, že potreba je vzbudená ale k uspokojeniu bráni neprekonateľná prekážka. Tieto prekážky sú vždy v nás samých. Naša netrpezlivosť v kolóne aut je našou vlastnosťou.
Emotívne reakcie na stav verejného priestoru vôbec neriešia stav verejného priestoru. Riešením je pohľad do svojho vnútra a hľadanie zdrojov pre ich riešenie v sebe samom. Vtedy frustrácia odchádza, pretože človek zisťuje riešenia aj tak náročných projektov a vzťahov, ako sú dejinné zápasy národov, vzťahy človeka a prírody, ale hlavne zisťuje svoje miesto a postavenie v týchto dejoch.
Nenechajme sa klamať frustráciou. Život je neustále krásny ako bol aj v mladosti. Aj dnes sa rodia deti plné elánu, aj dnes sa mladí ľudia ľúbia, aj dnes vychádza slnko.
Frustrácia je klamstvo (z lat. frustratio = klamanie). Klame nás o vonkajšom svete, ktorý sa nám zdá v nerovnováhe, ktorý sa nám zdá takmer nevhodný k životu. To, čo vidíme, sa však odohráva iba v našej mysli. Naša myseľ je v nerovnováhe, naše základy osobnosti sú v „ohrození“. To my sa prechádzame v čierňave vlastných myšlienok. To my máme v sebe prekážky k riešeniu. Ak to človek pochopí, cesta k vyrovnanosti je pomerne krátka a jasná.
[1] Pod pojmom „rozhádzať“ mám na mysli stav osobnosti, kedy jeho jednotlivé zložky strácajú silu, strácajú určitú kvalitu a naše vedomie vníma tento stav so znepokojením.
