Ferrata

je podľa Wikipedie cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je vybavená istiacimi fixnými lanami, železnými stúpačkami prípadne ďalšími umelými pomôckami, ktorých cieľom je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu návštevníkom, ktorí nemajú skúsenosti s náročnými horolezeckými výstupmi.

Jednoducho, ak chcem sprístupniť nejaký vrchol, ktorý nie je bezpečne dostupný bežným turistom, ferrata tento vrchol sprístupní.

Ferrata alebo zaistená cesta, umožní bežnému turistovi zdolať vrchol, ktorý by bol pre mnohých veľmi ťažko dostupný. Skúsení horolezci a skúsení turisti vybudovali vysokohorský „chodník“ aj pre ostatných turistov.

Prečo vlastne píšem o ferrate? Mnohokrát som rozmýšľal nad náboženstvami. Prečo vznikli, prečo sú tu až doposiaľ a prečo ich vlastne potrebujeme? Mnohí ľudia si uvedomujú, že ľudské bytie má určitý zmysel, má určitý cieľ. Na podvedomí vnímame, že to čo prežívame v našich telách nie je všetko. Vnímame, že sa jedná o určitú cestu. Cestu spojenia s vyššou podstatou jestvovania. Cestu, ktorej vrchol nevidíme.

Jednotlivé náboženstvá sú tu, aby nám ukazovali cestu a zároveň nás vyzývajú k vstupu na túto cestu. Samotné náboženstvo nie je cieľom cesty, je to pomoc pre putujúcich. Cesta, po ktorej sa pútnik pohybuje je pomerne náročná. Cieľ putovania je akoby v hmlách, vôbec ho jasne nie je vidno, zostáva nám svedectvo ľudí, ktorí o tejto ceste prešli a viera tvorcom daného náboženstva. Už krátko po vstupe na duchovnú cestu zažívame zaujímavé zážitky, sú to ako prvé vyhliadky do dolín. Neskôr prichádza únava, dosť často strach, kto však vytrvá, postupne sa mu odhaľuje cieľ cesty, aby sme po jeho dosiahnutí zistili, že za ním je vrchol ešte krajší.

Náboženstvo vnímam ako oporu na ceste. Do našich životov vstupujú deje, ktoré nás presahujú, ktoré nedokážeme rozpoznať, nevieme ich riešiť. Preto k nám prichádzajú duchovné spôsoby riešenia týchto dejov. Náboženstvo je duchovné učenie, ktoré nám pomáha pochopiť veci našimi zmyslami nepochopiteľné. Je oporou na ceste, ochranou v strachu. Je to ferrata, ktorú vybudovali naši predkovia, skúsení duchovní pútnici, v snahe ochrániť všetkých, ktorí sa vydajú na duchovnú cestu.

Cesta vývoja je nezadržateľná. Všetko okolo nás sa mení a duchovné deje čoraz častejšie vstupujú do nášho života a tak sme nútení riešiť ich. Nemožno povedať, že mňa sa duchovná cesta nedotýka. Duchovné vnímanie je ďalšia vlastnosť človeka, ku ktorej jednoznačne smerujeme.

Dôverujme ferrate, že nás zdravých prevedie na kopec, že sa nám dostane takej ochrany, že sa nebudeme musieť obávať čohokoľvek.

 1.11.2018