Fanatizmus
Fanatizmus z gréckeho fanaticus – posadnutosť. Pôvodný význam pochádzal zo slova fanum – posvätné miesto a bol v podstate pozitívnym výrazom pre človeka zaujatého nejakým cieľom. Pozitívnym bolo to, že človek si vybral vo svojom živote nejaký smer a dôsledne v ňom vytrval. Z mnohých sa tak stali úžasní maliari, sochári, filozofi. Vo svojom zaujatí danou profesiou sa stali majstrami.
Postupne sa výraz fanum – sväté miesto, menil na fanaticus – posadnutosť, ak sa človek vášnivo oddal svojmu presvedčeniu, prestal uznávať akékoľvek iné hodnoty života a stal sa doslova posadnutý svojou predstavou.
Teraz by sa dalo hovoriť o príkladoch fanatizmu, ktorých je veľmi mnoho. Fanatikov by sme našli v náboženstvách, v pracovnom zaujatí, v umení, v športe, v politike, v podstate v akejkoľvek oblasti, ktorej sa daný jedinec plne oddal a stratil zmysel pre sebakontrolu. Stal sa posadnutý svojimi predstavami, ktoré preferuje ako jedinečné a žiadne iné.
Človek je zvláštna bytosť, ktorá dospela vo svojom vývoji až do dnešných čias vďaka uvedomeniu si svojho JA. Toto naše JA je zároveň pomerne zraniteľné, pretože naše JA dokážeme identifikovať v podstate s akýmkoľvek dejom, témou, myšlienkou, neuvedomujúc si, že jeho JA je niečo iné.
Prečo je to tak? Ľudský duch sa vyvíja veky. Neustále skúmame život okolo nás a vyberáme si z neho vlastnosti, ktoré nás budú zdobiť až do večnosti. Ľudský duch sa učí tak, že sa identifikuje so skúmanou entitou, prežíva s ňou jej prejavy, jej príbehy, jej vzostupy a aj pády. Ľudský duch je esenciou príbehov života.
Každý človek sa životom učí a občas podľahne nejakej silnejšej entite, ktorá má snahu podrobiť si ho, doslova ho vtiahnuť do seba. Z histórie vieme o ľuďoch, ktorí dobýjali iné územia, obsadzovali krajiny a zotročovali ľudí v danej zemi. Uverili vo svoju moc, uverili, že sú viacej ako ostatní ľudia. Niektorí sa pokladali doslova za bohov. Posadnutosť sebou samým sa stala aj ich osudom.
Niekde na pomedzí nezáujmu a fanatizmu sa odvíja ľudský vývoj. Sme ako karavána idúca priestorom, „konzumujúca“ hodnoty, ktoré sa nám stavajú do cesty. Tieto potom vyhodnocujeme samotným životom.
Priestor (fanum) je posvätným miestom, náš vzťah k tomuto priestoru je vzťahom pozorovateľa a nie vášnivého konzumenta, fanatika. Fanatizmus nám ukazuje silu entít okolo nás. Silu emócii pri zdieľaní týchto entít. Agresivita fanúšikov (fanúšik- odvodené od anglického fun, vyjadruje tiež určitý druh fanatizmu), je zapojením sa do agresivity hry. Náboženský fanatizmus ukazuje myšlienkovú silu náboženstiev.
Niekedy mi to pripadá, akoby sme kŕmili nejakú šelmu v nás jednotlivými „hodnotami“ nášho života. Raz je to agresivita pri rôznych súťažiach, inokedy príťažlivosť myšlienok boha, inokedy zmyslová príťažlivosť.
Človek sa hlboko ponoril do života foriem na Zemi. Pre svoj život si vzal niekoľko hodnôt a ostatné opustil v nádeji, že lepšie spozná tie, ktoré si predsavzal preskúmať. Z času na čas odstúpime od života, pozrieme sa naň z nadhľadu a korigujeme svoje zaujatie životom. Naše posvätné miesto (fanum) vidíme v inom svetle, pretože z nášho, niekedy až fanatického ponorenia sa do života, sme si priniesli poznanie seba samého.
Naše JA nadobúda skúsenosti, stávame sa osobnosťami, ktoré sa dokážu orientovať vo svete ľudí. To nás privádza k poznávaniu seba samých. Niekedy naše zaujatie životom začne presahovať všetky medze a sme akoby posadnutí vlastnou „pravdou“. Príkladov by som mohol vymenovať veľmi mnoho. Križiacke výpravy kresťanov v snahe obrátiť moslimov na pravú vieru, vyvražďovanie Židov ako vinníkov, ktorí sú zodpovední za zlý stav spoločnosti, terorizmus, ako spôsob obhajovania vlastných právd.
Snáď každá myšlienka sa môže stať predmetom fanatizmu. Napríklad snaha vychutnávať slasti života, nás môže priviesť až k hedonizmu (grécky hedone – rozkoš). Výsledkom môžu byť sexuálne úchylky, hedonistické vychutnávanie potravy, spôsob obliekania, prehnaná snaha páčiť sa...)
Na počiatku je fanatizmus nájdenie posvätného miesta (fanum), posvätnej myšlienky, ktorá v počiatkoch nie je nevhodná. Veď milovaním sa človek rozmnožuje, potravou sa zasycujeme, nie je zlé niečomu veriť. Ak nás táto myšlienka vlastnej pravdy začne ovládať, stávame sa fanatikom (fanaticus – posadnutý).
Fanatici nám ukazujú hranice, za ktoré nie je vhodné ísť. Zároveň nám vravia, v akom priestore máme hľadať vyrovnaný život.
Ak sa pozrieme týmto pohľadom na život, čo nám z neho zostáva? Ak sa pozrieme do zrkadla nášho života, na seba samých, čo vidíme? Vidíme súmerné telá, vyrovnaných ľudí, pokojné mysle? Čo vlastne vidíme? Ak sa pozrieme na spoločnosť v ktorej žijeme, čo vidíme? Vidíme inštitúcie, ktoré slúžia, alebo vidíme inštitúcie, ktoré si vyžadujú a trestajú? Vidíme vládu, ktorá riadi, alebo ľudí ovládaných mocenskými chúťkami v snahe ovládať iných? Vidíme políciu, ktorá chráni?
Život nie je tak zložitý, ako na prvý pohľad vyzerá. Ak sa zameriame na hodnoty, ktoré pretrvávajú veky, sme na dobrej ceste. Vyberme si hodnoty pre svoj život a žime. Žime s espritom – nadšením ducha, žime s nonšalanciu – s nenútenosťou, žime v porozumení sebe i všetkých okolo nás. Žime striedmo, vyhneme sa fanatizmu. Každý z nás sa môže stať majákom pre svojich priateľov, pre svoje okolie. Môže sa stať pevnou skalou, ktorá je oporou pre všetkých.
6.5.2023
