Diplomatická imunita
Diplomat je zástupcom krajiny, ktorá ho vyslala. Diplomatická imunita znamená, že jurisdikcia štátu, do ktorého ho vyslala jeho krajina, sa na neho nevzťahuje. Je nad zákonom. Zároveň by mal diplomat dodržiavať zásady, pre svoj diplomatický stav – nezasahovať do záležitostí hostiteľskej krajiny.
Naše myšlienky sú tiež „diplomatmi“, ktorých vysielame von zo seba. Vstupujú do spoločných priestorov ducha. Ak som dobre pochopil pravidlá, tak by nemali ubližovať, kritizovať a degradovať priestor, do ktorého vstupujú.
Na prvý pohľad to vyzerá tak, že vlastne nemáme veľa možností meniť svet okolo nás a keď, tak iba samých seba. Napriek tou sa snažíme pomáhať jeden druhému, podávame pomocnú ruku susedom a priateľom, dokonca i neznámym ľuďom. Aj my si budujeme „zastupiteľské úrady“ v srdciach našich priateľov, hoci sa občas stáva, že môžeme byť odtiaľ vyhostení, ak nedodržíme pravidlo lásky.
Pravidlá v našom fyzickom svete sú také, aký je náš svet. Sú pomerne hrubé, nepružné a tým i nepresné. Pravidlá v priestore ducha sú láskavé. Naše konania podliehajú zvláštnej ochrane ducha. Nové pravidlá znamenajú, že nie sú pravidlá. Každý sme „diplomatom“ sám pre seba. Každý si určujeme svoje pravidlá, ktoré sa zaväzujeme dodržiavať. Čo je pre jedného vhodné a možné, pre druhého je nepredstaviteľné porušenie vnútorných zásad. Sme osobnosti.
Naše pravidlá (hodnoty) sú našim životom. Vstupujeme s nimi na územia svojich priateľov a známych a oni nás buď rešpektujú, alebo vyhosťujú. Každý vzťah má viacero dôvodov pre svoju existenciu. Niekedy sa správame nepriateľsky a niekedy sa doslova zaľúbime do povahy daného „územia“, do jeho kultúry, do jeho krásy. Mnohokrát sme stiahnutí z tohto územia, pretože sa ukazuje, že už nie sme dostatočne „kritickí“ a nezastupujeme záujmy toho, kto nás vyslal.
Diplomat je človek vzdelaný, ktorý zanechal emócie, aby jasnejšie videl čo vidieť má a dokázal podať správu tomu, kto ho do krajiny vyslal. Je to zvláštny vzťah, ktorý mení diplomata a tiež trošku aj krajinu, v ktorej pôsobí. Ak je človek pripravený pre prácu diplomata, je to zvyčajne človek láskavý, u ktorého došlo k otupeniu hrán v správaní sa ku svojmu okoliu. Ak je diplomat útočný, hrubo presadzuje záujem svojej krajiny, zvyčajne zastupuje krajinu, kde vládne diktátor.
Čo nám vlastne hovorí teória o diplomatoch a ich misii? Predstavme si naše myšlienky a naše správanie sa v živote. Máme hrubý náčrt, ktorého sa môžeme držať. Buďme teda láskaví diplomati, skúsení majstri života, ktorí vedia, že najväčšia sila je tá, ktorá sa nepoužije.
