Dar slobodnej vôle
Nie vždy si uvedomujeme, že je to dar. Poďme však po poriadku. Určite sme už zažili situáciu, keď nejaký človek, člen rodiny, člen spoločnosti, sa začal správať inak ako väčšina. Napríklad začal nosiť neprimerane dlhú bradu v spoločnosti, kde to nie je súčasťou ich kultúry. Jednoducho sa začal odlišovať. Čo sa často stane? Jeho blízki mu začnú vyčítať, prečo sa neoholí, veď vyzerá ako Matuzalem. Po čase si však zvyknú a „útoky“ prestanú, pretože daný jedinec ich presvedčí inými kvalitami o svojej osobnosti.
Iný je prípad človeka, ktorý podľahne alkoholu. Tento človek sa dostáva do nezávideniahodného postavenia, v ktorom je mu odopretý dar slobodnej vôle. Myslím si, že výsledok všetci poznáme. Alkohol postupne získava moc nad daným človekom a tento človek stráca svoju slobodu. Prestáva sa rozhodovať sám, prestáva rozhodovať o svojom živote. Mnohokrát sa snaží prestať piť, avšak sila, ktorá ho núti piť alkohol je silnejšia. Človek načas prišiel o dar slobodnej vôle.
Tento proces je zaujímavý aj samotným priebehom. Človek sa do pasce dostáva sám, svojim rozhodnutím. Nikto ho nenúti piť alkohol. Veď žiaden alkohol nemá príjemnú chuť. Človeka lákajú príjemné stavy v opojení alkoholom. Veselosť, bezproblémovosť - žiaden problém v tomto stave nie je neriešiteľný. Človek je smelý, všetko dokáže, na všetko sa usmieva. Tento stav je natoľko príťažlivý, že človek odovzdá svoju vôľu nejakej entite, ktorá ho opakovane núti piť.
Po čase alkoholik zisťuje, že jeho stav ho vylučuje z rodiny, zo spoločnosti, z práce. Zisťuje, že hodnoty o ktoré prichádza majú tiež svoju cenu. Jeho návrat do spoločnosti a „zbavenie“ sa alkoholu je podmienený nesmiernou vôľou. To, čím na začiatku pohrdol, o to musí urputne bojovať.
Alebo je to všetko inak? Je treba s alkoholom bojovať? Možností je predsa veľmi veľa. Možnosti rodiny, ktorá alkoholika neopustí, verí mu, má ho rada a súčasný stav považuje za skúšku a príležitosť pochopiť jeden z najdôležitejších darov človeku, dar slobodnej vôle. Človek si vždy nájde cestu, ktorá je pre neho lepšia. Ak alkoholika odsudzuje celá rodina, priatelia, spoločnosť, nemá dostatok sily (a v podstate ani dôvod) vrátiť sa späť. Ak sa však nájde aspoň niekoľko blízkych ľudí, ktorým záleží na človeku, ktorý ochorel nedostatkom slobodnej vôle, všetko sa začne meniť a niečo v nás dostáva silu vôle, dostáva dar, ktorý mu venujú jeho blízki.
Myslím si, že si neuvedomujeme silu ľudského organizmu, silu ľudskosti. Nie organizmu jednotlivca ale organizmu rodiny, spoločnosti. Predsa sme si museli všimnúť niektoré zariadenia, kde alkoholici nachádzajú útočisko a kde sa odohráva malý „zázrak“. Farár Kuffa v Žákovciach pomáha alkoholikom a ľuďom s rôznymi závislosťami tak, že im začne dôverovať. Príjme ich takých akí sú. Začlení ich do rytmu života v jeho Inštitúte Krista Veľkňaza. Alkoholik dostane úctu, dostane dôveru vykonávať prácu, dostane pravidelné jedlo, dostane ľudskosť v spoločnosti seberovných.
V Kláštore pod Znievom je Občianske združenie Dobrý pastier, ktoré vedie kňaz Vladimír Maslák, ktorý robí to isté čo farár Kuffa. V tomto zariadení je aj môj spolužiak, alkoholik a bezdomovec. Už má domov a alkohol nepije.
Tento text je však o dare slobodnej vôle. Dar slobodne sa rozhodovať je nesmierne dôležitý. Slobodná vôľa je jeden z pilierov ľudskosti. Žiadna iná, nám známa entita na Zemi sa nerozhoduje slobodne.
Tento text sa nazýva „Dar slobodnej vôle“. Kto nám tento dar dáva? Myslím si, že si ho dávame my sami. Opakovane a každodenne ho venujeme ľuďom, aby sa sami rozhodli čo chcú. Nenútime nikoho, aby si holil svoju bradu, ak to on sám nechce. Nikomu nevnucujeme svoju vôľu, iba mu preukážeme úctu a dáme mu svoj najväčší dar, pozornosť. Dáme mu kúsok svojho času, kúsok svojho života, dáme mu dar svojej vôle. Nemusíme sa báť, nič z nás neubudne, pretože to, čo venujeme je iného druhu ako materiálneho. Je to sila, ktorá sa nestráca, ktorú máme každý v sebe.
Strata slobodnej vôle sa nedeje iba prostredníctvom alkoholu. Slobodná vôľa je tak dôležitá pre život človeka, že sa jej učíme na mnohých frontoch. O slobodnú vôľu dokážeme prísť vždy, ak akceptujeme strach vo svojom živote. Vždy, keď sa bojíme, vždy keď uhneme pravde. Bojíme sa politikov, zákonov, bojíme sa zatratenia, bojíme sa samotného života. Dar slobodnej vôle je úzko zviazaný so samotnou slobodou. Aj nesloboda sa vyskytuje v neuveriteľných formách. Poznám prípad milionára na Slovensku, ktorý sa tak bojí o život a svoje peniaze, že ho stráži ochranka 24 hodín denne. V dome má zabezpečovacie systémy, kamery, jeho deti sa nemôžu ísť hrať von so svojimi rovesníkmi.
Ako si vypestovať slobodnú vôľu? Ako byť tak silný, aby nás nezotročil alkohol, moc, peniaze. Veď volajúce Sirény sú veľmi vynaliezavé. Ich krik je tak hlasný a lákavý. Ťažko odolávať krásnemu autu, bytu s výhľadom hocikam. Všetko nás však núti k niečomu. Veľmi často k neslobodnému zarábaniu peňazí, k práci, voči ktorej máme dosť často až odpor. Niekto dokonca prekračuje zákony, aby zasýtil ten neuhasínajúci hlad po niečom. Potom sedíme v nádhernom aute, v nádhernom dome, kúpeme sa v bazéne a sme frustrovaní. Niečo nám ešte chýba. Tak hľadáme čo to je? Čo nám to ešte chýba? Tak si to kúpim! Je možné zasýtiť túto žiadzu?
Máme vôľu odolať Sirénam, ktoré sa nám tak ponúkajú a sú tak nádherné? Určite áno. Ak si kúpim auto, zasýtil som potrebu na štyri až päť rokov. Ak si kúpim dom zasýtil som sa možno do konca života. Ak dosiahnem lásku, dosiahol som večnosť. Zníženie amplitúdy kyvadla svojich žiadzi spôsobí zjemnenie vnímania a zjemnie kriku Sirén. Možno pri tom započujem svoje deti, svoju ženu. Možno budem počuť potrebu členov svojej ľudskej rodiny a budem sa môcť vrátiť, ako Odyseus z ciest, naspäť k svojej rodine, k svojej ľudskej rodine.
O tom je dar slobodnej vôle.
