Čo sa to deje

Ostatné štyri týždne boli na Slovensku veľmi turbulentné. Počas nich padla vláda a bola vytvorená vláda nová. Boli vymenení viacerí vládni predstavitelia. V uliciach bolo niekoľko desiatok tisíc ľudí. Protestovalo sa v desiatkach miest na Slovensku, ale aj po celom svete. Od Ameriky, Kanady, cez Austráliu až po Európu. Čo sa to deje? Ako je možné, že sa mobilizovalo také množstvo ľudí naprieč našou civilizáciou?

Ktorý človek na Slovensku, alebo vo svete, má takú moc, aby zmobilizoval takéto veľké protesty po celom svete? Je niekto taký? Kto je to, nech vieme, kto má tú silu, že ho ľudia počúvnu v Adelaide, v Toronte, v Paríži, Londýne, v Mníchove, ale i v Košiciach, v Bánovciach nad Bebravou, v Trnave, v Žiline, v Poprade, v Banskej Bystrici, či v Bratislave? Myslím si, že takýto človek na svete momentálne nie je. Ak by taký bol, už dávno by dosiahol to, čo chce dosiahnuť, už dávno by sme ho poznali.

Pozrime sa do minulosti, ako podobné situácie popisovali filozofi. Sokrates (nar. asi 469 pred Kristom – úmrtie 399 pred Kristom) vytvoril teóriu idei, v ktorej vravel, že silné myšlienky tvoria skutočný dej, ostatné postavy sú tiene na stenách jaskyne. Skutočný príbeh, je príbeh idei.

Perzský básnik Rúmí (* 30. september 1207 Balch – † 17. december 1273 Konya) napísal báseň „Let ptáka“, v českom preklade Josefa Hirša, zo zbierky Masnaví:

Lovec a stín ptáka

Pták letí ve výši, stín jeho tak

po zemi kvapí, jak letící pták.

Hlupák chce ulovit stín — běh a spěch

žene se, že mu až dochází dech

Nevěda, že jen pouhý klam ho láká,

neznaje, kde je skutečný zjev ptáka,

do stínu střelil, jak byl by to pták

a jeho toulec prázdný zústal pak.

Toulec života vyprázdnil — přestal žít,

zahubil ho běh, když stín chtel ulovit.

Básnik vyjadruje to isté. Ľudia sa v živote naháňajú za tieňmi a nevidia skutočných hýbateľov našich osudov. Vráťme sa späť k Slovensku a pozrime sa naň optikou dávnych filozofov. Čo sa to u nás deje? Je to iba súboj koalície a opozície? O čo tu v skutočnosti ide? Kto je vták a kto je tieň?

Každý človek má svoj vnútorný hodnotový systém, ktorý je jeho a podľa neho sa správa. Dôveruje mu. Tento jeho hodnotový systém ho potom vedie životom. Ak má v sebe určitú agresivitu, zaujíma sa o miesta, kde môže túto svoju vlastnosť uplatniť. V športe to môže byť box, karate, futbal, hokej. Neskôr, v zamestnaní, sa bude prejavovať určitým bojom o pozície, bojom o kariéru. Táto jeho vlastnosť ho privádza k čítaniu určitej literatúry, (kriminálky, trilery) pozeraniu určitého typu filmov. To však nie je všetko. Jeho vlastnosť má veľký vplyv na je spôsob spolužitia v rodine. V spolužití dochádza ku konfliktom, pretože agresivita nie je veľmi vhodná do jemných a krehkých stavieb rodinného spolunažívania.

Človek s takouto vlastnosťou podporuje ľudí a deje, ktoré sú podľa tohto jeho vzoru. Vidí určitý výsek deja. Nevidí dej celý. Vidí to, čo vidieť chce. Takto nás naša vlastnosť, idea, myšlienka, vláči životom. Vnárame sa do životných bojov, tŕžime rany, mentálne i fyzické, aby sme unavení z bojov, vysilení a niekedy už i starí, pochopili (alebo aj nepochopili) nezmyselnosť agresivity.

Vtákom je vlastnosť, idea, tieňom sú deje v nášom živote. Ak by sme mali vlastnosť inej kvality, celý náš život by sa vyvíjal inak.

Správame sa ako pešiaci vo veľkej armáde, kde reagujeme na vyslovené heslá, idei, mylienky. Chvalabohu, naše mravné hodnoty sa vyvíjajú a postupne začíname rozumieť, čo sa to s nami deje. Začíname vnímať, že mravnosť je dôležitá nielen pre spoločnosť, v ktorej žijeme, ale i pre nás samotných.

Pred štyrmi týždňami niekto zavraždil dvoch mladých ľudí. Bola to posledná kvapka, ktorá spustila proces očisty. Aby sa niečo takéto mohlo stať, v našej spoločnosti musela byť vytvorená určitá mravná atmosféra (alebo skôr nemravná). Ľudia, najmä však mladí ľudia, na podvedomí tieto veci veľmi citlivo vnímajú. Oni nechcú žiť v nečistej atmosfére klamstva, nedôvery, živočíšnej hrabivosti, surovosti vo vzťahoch. Oni chcú slušné Slovensko. Slovensko s vyššími mravnými hodnotami.

Celé štyri týždne boli oči Slovenska upreté na tiene. Figúrky, ktoré stelesňovali aroganciu, korupciu, agresivitu, prefíkanosť (bratia Češi majú na to výraz „vychcanosť“). Videli sme politikov z jednej aj z druhej strany politického spektra a bolo nám z nich zle. Niekto sa názorovo priklonil doprava, niekto doľava, podľa svojich vnútorných hodnôt. Skutočnú silu však majú naše vnútorné vlastnosti. Figúrky na šachovnici našej politiky sa ešte niekoľkokrát vymenia a naša snaha o mravnejší štát sa posunie vpred.

Štyri týždne nás všetkých vyzliekli donaha. Snáď každý sa nejako prejavil. Niekto v televízii, niekto v komunikácii s priateľmi, niekto na Fejsbúku, niekto iba tak v krčme.  Od politikov, cez politológov, umelcov, až po deti. Pod deťmi myslím mladých ľudí, ktorí ešte nie sú mravne pokazení a udržujú si lásku, s ktorou prišli na tento svet. (Veľmi pekne to zadefinoval John Lennon v jednom rohovore, kde povedal: Never nikomu nad 25 rokov.) Mladí ľudia, podobne ako v roku 1989, sa vzbúrili proti hodnotám, v ktorých má žiť ich generácia. Oni to jednoducho nechcú.

Politici dodnes nepochopili, že myšlienky, idei, nemajú hranice, myšlienky nie sú obmedzené na priestor a ani čas. Idea mravnejšieho života je veľmi silná a prekračuje všetky ostatné. Protesty po celom svete nevznikli na pokyn nejakého človeka. Bol to veľmi spontánny prejav nevôle s myšlienkovým svetom na Slovensku. Idea „slušnejšieho Slovenska“ nie je proti nikomu. Nie je ani proti tomu čudu, ktoré si hovorí koalícia, ani proti tomu istému čudu, ktoré si hovorí opozícia. (Organizátori nedovolili vystúpiť na pódiu žiadnemu politikovi.) Pozitívne myšlienky, ktoré nie sú zamerané proti nikomu, ale za niečo, sú nesmierne silné.

Štyri týždne neboli iba o Ficovi a opozícii. Štyri týždne boli o nás samotných. Bola to otázka, na ktorú sme všetci odpovedali a naša odpoveď bude určovať náš vlastný osud. Odpovedali sme, ktorá sila bude aktívna v našom osobnom živote. Či je to slušnosť, alebo je to agresivita, živočíšnosť atď. Možno by bolo vhodné prestať naháňať tiene a pozrieť sa na seba. Čo to vlastne hovorím svojim životom? Aké vlastnosti ma vedú životom? Veď my sme vybudovali to, na čo sa pozeráme v televíznych novinách. To je naše spoločné dielo.