Budúcnosť
Budúca cnosť. Aká bude naša budúcnosť? Čo je cnosť?
Cnosť je vypestovaný a navyknutý sklon k dobrému konaniu, dobrá vlastnosť alebo prednosť, ktorá sa prejavuje v schopnosti konať dobro a v morálnom správaní. Zahŕňa v sebe hodnoty, ktoré si človek osvojuje a prejavuje v činnosti.
Cnosti sa delia na: Božské a ľudské.
Božské (teologické) sú viera, nádej a láska.
Ľudské (kardinálne – základné) sú múdrosť (rozvážnosť), spravodlivosť, mravná sila (ako vytrvalosť, schopnosť postaviť sa strachu, neistote a poníženiu) a miernosť (sebaovládanie, odriekanie).
Podľa tohto výkladu je naša budúcnosť vyskladaná z našich cností. My sme potom pútnici, ktorí zbierajú jednotlivé cnosti, na ktorých základe sa odohráva náš život.
Uvedený výklad je správny z pohľadu jazyka. Z pohľadu nášho sociálneho života medzi ľuďmi a má presah do pôsobenia vyššieho – božského. Lenže náš jazykový model nedokáže vyjadriť našu podstatu a už vôbec nie podstatu vyššiu, duchovnú. Naša podstata dokáže vysoko presiahnuť samotné cnosti (čnosti). Tak ako si modelovať budúcnosť? Na základe našich cností, sa dostávame k božským schopnostiam (maiar).
Ako vlastne pracujú naše cnosti? Všetko je živé, aj cnosti sú živé. Predstavme si ich ako anjelské bytosti. Ak svojim životom dokážeme pestovať príslušnú cnosť, napríklad dôveru, tak sa začneme približovať k anjelskej bytosti, ktorá stojí pri nás ako dôvera a stáva sa postupne našou súčasťou. Pri každej príležitosti, kedy máme vyjadriť dôveru alebo nedôveru, preukáže sama seba, teda dôveru v život okolo nás, v ľudí a vo všetko živé. Preukáže svoju božskosť, ktorá sa postupne stáva i našou hodnotou.
Mnohokrát nevieme, prečo niektoré hodnoty tak silno na nás tlačia. Neuvedomujeme si živosť a „silu“ tohto sveta. Môj bývalý kolega mi rozprával nasledovný príbeh. Jeho sused z paneláku si vzal za manželku dievča z rómskej osady. Bola krásna a veľmi dobrá. Mali spolu deti, o ktoré sa starala. Jedenkrát v roku sa však vychytila, odišla od rodiny a týždeň strávila vo svojej rodnej osade, kde žila ich tradičným životom, spievala, tancovala, bavila sa i smútila. Ako by sa jej strácaná hodnota z jej života nechcela tak rýchlo vzdať. Ona už chápala našu kultúru, rešpektovala ju, napriek tomu v nej žila i kultúra jej rodiny.
Život mnohých ľudí je založený na strachu. Strach sa stal našou súčasťou v každodennom živote. Pomocou strachu sme ovládateľní a ľahko manipulovateľní. Ak začneme vnímať cnosti, ako sú láska, nádej a viera, prestávame mať strach. Už nás nemôže tak ľahko niekto ovládať. Občas sa ešte na chvíľu dostaneme pod právomoc strachu, ale bude to stále menej často, až sa od strachu úplne oslobodíme.
Naše cnosti sú anjelské bytosti, ktoré si môžeme vziať ku sebe. Žime ich životom a stanú sa nami. Stanú sa krásou našich dní, našou prirodzenou reakciou v každodennom živote. Ešte sa možno stane, že občas v nás zvíťazí niečo hlboké z našej minulej kultúry, niečo zažité v nás, ktoré sa tak ľahko nechce vzdať, ale to nové bude neustále silnejšie, až sa ocitneme v objatí anjelských bytostí, našich nových priateľov, našich súputnikov v živote, našich cností.
4.9.2025
Náš život si mnohokrát predstavujeme ako cestu. Ak chceme spojiť nejaké miesta v našom svete, vybudujeme cesty. Na niektorých miestach treba postaviť mosty, križovatky, niekde je treba vytvoriť odvodnenie, treba vytvoriť značenie a tak ďalej. Každá cesta nás má niekde priviesť.
Cesta do budúcnosti tiež potrebuje nejaké pravidlá, nejakú výstroj. Naša cesta do budúcnosti je však trošku zvláštna. Môže sa nám zdať, že sa na nej nikam neposúvame. Veď neustále bývame na tom istom mieste, v tom istom dome, na tej istej adrese. Nie je to celkom tak. Aj na ceste do budúcnosti potrebujeme riešiť množstvo problémov. Tiež sa dostávame na križovatky, na ktorých môže dôjsť k stretu, možno k havárii. Môžeme sa dostať do stretu záujmov pri podnikaní, pri hľadaní si partnera, celkovo v živote a tieto stretnutia tiež musíme zvládnuť.
Rozmýšľal som, ako si predstaviť anjelskú bytosť, ktorá by nás dokázala viesť v našom reálnom svete. Konštatujem, že obraz anjela, ako prejav vôle božskej bytosti je niekoľkokrát opisovaný v biblii. Raz spôsobuje sucho v Egypte, inokedy vyvraždí prvorodených. Rieši problém, ktorý vyvstal, prostriedkami, na ktoré vtedajší ľudia reagovali. Nejaké anjelské bytosti riadili cesty vtedajších ľudí. Ako by to bolo teraz?
My tiež riešime problémy v našej realite. Napríklad v doprave potrebujeme vyriešiť križovatku. Kým je hustota premávky nižšia, stačí jednoduché pravidlo prednosti sprava a je to vyriešené. Ak je doprava hustá, dopravu riadil dopravný policajt. V súčasnosti sme vymysleli systém svetelných križovatiek, ktoré dokážu presne riadiť prechod križovatkou. Myšlienky autorov križovatky riadia samé celú dopravu. Sú ako naši nedokonalí anjeli, ktorých energiou je elektrina a inteligenciou ľudská inteligencia. V strede križovatky už nemusí stáť živý človek – policajt.
Aj v minulosti sa riešili problémy rôznymi spôsobmi. V starom zákone boli židia neposlušní, odporovali Hospodinovi a boli všetci naraz potrestaní. Aj u nás používame podobný spôsob kolektívnej viny. V miestach, kde chceme aby vodiči z nejakého dôvodu znížili rýchlosť, postavíme retardéry. „Potrestali“ sme všetkých, nielen tých, ktorí neustále porušujú predpísanú rýchlosť.
Žijeme v hrubom svete, naši „anjeli“ sú hrubí. V duchovnom svete máme tiež anjelov, ktorí nás vedia varovať pred nebezpečím. Hovoríme im svedomie. Iní nás vedia vziať za ruku a previesť nebezpečným miestom. Hovoríme im osvietení ľudia.
Na našich cestách platia pravidlá cestnej premávky. Na našej ceste do budúcnosti tiež potrebujeme pravidlá a tak sa dostávame ku cnostiam. V našej budúcnosti už predsa nechceme aby rozhodovala sila (konkurenčný boj, vojny, agresivita vo vzťahoch, utrpenie a bolesť). Hľadáme spôsoby života založené na vyššej zodpovednosti, hľadáme riešenia sporov založených na súcite, na láske, snažíme sa dôverovať si.
Aby sa tieto nové pravidlá „cestnej premávky“ vryli do našich sŕdc, aby sme úplne prirodzene riešili všetky strety inými prostriedkami ako doteraz (sila, agresia, súdne spory, vojny, bitka...), máme pri sebe cnosti, našich anjelov, ktorí sa nám pripomínajú a upozorňujú, že stále máme na výber cesty, po ktorých sa do budúcnosti budeme uberať.
Tak, ako nám mnohokrát nevyhovuje ísť 50-tkou v dedine, dať prednosť chodcovi na prechode, pretože sa ponáhľame a nemáme čas sa zdržovať, tak i naše cnosti sa ocitajú pod tlakom. Prostredníctvom nich sa však dostávame k cestám ku sebe samým. K pochopeniu samého života. Veď my ani nevieme načo sme tu na Zemi. Nevieme kam chceme ísť, sme stratení vo svojich životoch. Pod nohami nám doslova horí Zem a my ešte stále tancujeme, ako cestujúci na Titaniku.
Prvé tri cnosti označuje teológia ako božské. Láska, viera a nádej. Páčia sa nám aj keď nevieme aké vlastne sú. Básnici ospevujú lásku, píšu ako sa prejavuje, aká je nádherná ale nedokážu napísať, čo to vlastne láska je. Láska nás presahuje. Siaha až za obzor nášho života, za obzor nášho vedomia. Ak sa vydáme po jej stopách, neomylne nás dovedie ku krajšiemu prežívaniu našich dní a možno až k „bohu“.
Naša budúcnosť sa odohráva už teraz. Teraz hovoríme o cnostiach, už teraz ich máme v našej mysli, už teraz na nás pôsobia ako živí anjeli.
Dáme im príležitosť?
7.9.2025
