Bios

V počítačovej terminológii je bios skratkou Basic Input Output Systém (základný vstupno výstupný systém. Bios patril k úplným základom diskového operačného systému počítača. Obsahoval základné programy, ktoré riadili vstup  a výstup údajov. BIOS bol doslova spojený s hardvérom počítača. Prenášali myšlienky programátora na samotný (materiálny) počítač. Tieto programy boli schopné prevziať vstup z klávesnice a poprípade ho vypísať na obrazovku. Vedeli mnoho ďalších úkonov. Užívateľské programy vedeli používať tento balík jednoduchých rutín (nástrojov) a robili to pomocou prerušení (interupts). V Biose boli uložené nástroje, ktoré programátor aplikácií mohol použiť a nemusel sa trápiť, ako to má urobiť.

Ako je to v našom organizme? Veď zvyčajne sú naše vynálezy nejakou kópiou riešenia, podľa ktorého pracuje organizmus človeka. Ak by to tak bolo, aj naše telo by bolo možno riadiť (liečiť) podľa „prerušení“. Aj naše telo by malo sadu nástrojov, pomocou ktorých by sme sa mohli liečiť a ktoré by sme boli schopní používať k tvorbe.

Predstavme si nejakú liečivú bylinku, ktorá obsahuje vlastnosť, ktorú má ľudský organizmus poškodenú. Použitím bylinky vo forme čaju alebo macerátu, organizmus dostane nástroj, ktorý vyrieši problém v tele.

Ak sa pozrieme na našu myseľ, tak aj tá má kompletné informácie o riešení stavu organizmu. Aj naša myseľ vie vyriešiť daný problém.

Slovo BIOS je nápadne podobné slovu BIO a to je život. Aj my predsa zasahujeme do svojho vlastného života. Robíme to väčšinou nevedome. Naše chcenia sa realizujú a my si ani neuvedomujeme ako sa to stalo.  Dosahujeme svoje ciele. Oslovujeme inteligenciu v nás a tá sa realizuje. Naše chcenie oslovuje priestor a hľadá spôsob riešenia. Riešenie je vždy závislé od samotného tvorcu želania, čiže od nás.

Myslím si, že je čas objaviť biológiu v nás. Myslím si, že to živé v nás sme my sami a kdesi v nás je aj spôsob riadenia nášho tela. Keď sa narodíme, učíme sa ovládať naše telo. Chvíľu to trvá, ale o chvíľu vieme samostatne chodiť, rozprávať, ovládať mimiku tváre, prijímať potravu a vylučovať. Niektoré činnosti robíme na podvedomí a niektoré robíme vedomejšie.

Náš život sa neustále odohráva akoby na hranici vedomia a nevedomia. Vnáranie sa do nevedomia, je pokus o nahliadnutie do rutín našej biológie. Je to však nahliadnutie do psychiky jednotlivých druhov, z ktorých je naše telo vystavané. Zvyčajne sa bojíme nahliadnuť do seba samých. Rozprávky nás varujú pred „uväzneným zvieraťom“ v nás. V rozprávkach je to zvyčajne malé dieťa, ktoré sa zatúla do podzemia, odkiaľ počuje hlas, volajúci o pomoc. Hlas volá a žiada, aby ho pustili von. Prosí a sľubuje. Keď ho však dieťa oslobodí, zviera sa vyrúti von.

Kdesi v nás je nesmierna sila, vôľa žiť. Kdesi v nás je doslova spútaný život, ktorý sa derie na povrch a prejavuje sa v jednotlivých našich činnostiach, v našom pôsobení na svet. Občas sa snažíme nakuknúť do seba a pozrieť sa, kto v nás je. Zvyčajne prichádza strach, niekedy až poškodenie psychiky, ktorú sme si pracne vybudovali.

Nahliadnutie pod povrch je ako nahliadnutie do jaskynného systému Zeme. Tiež je na počiatku strach, v jaskyniach je tma, musíme priniesť svoje svetlo. Naše svetlo musí byť spoľahlivé a trvalé, inak by sme sa z jaskyne nemuseli dostať. Ak však preskúmame jaskyňu, strach odchádza a máme k dispozícii múdrosť našej Zeme, múdrosť obsiahnutú v našom tele v našej biológii. Náš BIOS je nám k dispozícii.

Pre naše skúmanie podvedomia tiež potrebujeme spoľahlivé svetlo v nás. Už by nás nemal ťažiť strach. Potom môžeme vstúpiť. Ohlásiť sa, pozdraviť a požiadať o sprievodcu.

Veľa šťastia.

15.9.2025