Ako získať slobodu (3)
(Pokračovanie)
Ďalšou tézou je schopnosť byť sebou samým. Je to už dnes klišé. Každý chce byť sebou samým. Byť sebou samým rozumiem zodpovednosť za svoje konanie do úplných dôsledkov. Zodpovednosť pred sebou, pred rodinou, pred obcou.
Zasa sa mi tu pletú tie tri kategórie. Zodpovednosť pred sebou je jasná. Ak chcem niesť zodpovednosť za svoje konanie, musím byť o svojom konaní presvedčený, že je správne a korektné voči sebe samému. Prečo mám byť zodpovedný voči rodine? Veď som (alebo chcem byť) slobodný človek. Čo má rodina s „mojou“ slobodou. Tu začína niečo, čo dnešní „slobodní“ ľudia zatiaľ nezvládajú. (Ospravedlňujem sa za prichádzajúce moralizovanie.) Dnešní slobodní ľudia nezvládajú zodpovednosť pred vlastnou rodinou. Nezvládajú to, že pocit vlastnej slobody nemôžem vybudovať na pocite neslobody iného človeka. Ak chcem byť slobodným jedincom, musím umožniť to isté aj členom svojej rodiny. (K obci sa ešte dostanem.)
Ako to myslím? Každý z nás vyrastá v rodine. Rodina ho vychováva, živí, poskytuje mu prístrešie – jednoducho domov. Keď jedinec vyrastie a založí si vlastnú rodinu, chce byť slobodný a má pocit, že vlastný rodičia mu bránia v jeho slobode. Odchádza z rodného príbytku a stavia sa na vlastné nohy. Aj so svojou novozaloženou rodinou. Tu však dochádza k prerušeniu rodinných vzťahov. Ja viem, určite si poviete, že dnešná doba nedovoľuje žiť s rodičmi. Treba ísť za prácou, treba sa realizovať v povolaniach, treba... Treba všeličo. Ale ak vlastnú slobodu postavím na neslobode rodičov, ak ich dám do ústavu, do domova, do starobinca, nemôžem sa cítiť slobodne. Nedá sa to. Musí to byť výnimka, ak sa niekto netrápi takýmto spôsobom riešenia.
Týmto príkladom som chcel povedať, že moja sloboda nemôže byť absolútnou, ak som nevyriešil „slobodu“ svojej rodiny. Je vôbec možná sloboda, ak nemôže byť slobodou absolútnou? Samozrejme môže, ak som vyriešil slobodu svojej rodiny. Znovu prichádzam k príkladu rómskej komunity, kde sa dokážu navzájom o seba postarať, kde sú viacčlenné rodiny a kde je vždy niekto, kto vie pomôcť.
Teraz moje úvahy smerujú asi k najťažšej a najkomplikovanejšej téze. Moja sloboda nesmie byť prekážkou slobody obce. Slobody ľudskej obce. Čo je to sloboda ľudskej obce? O tom predsa nikto nehovorí. Je to nejaký nový pojem? Nič nové to nie je. Len systém kultúry západného typu by nebol možný, ak by sme rešpektovali aj slobodu ľudského rodu. Slobodu každého človeka. Každého. Aj toho v čínskej textilke, aj toho v africkej zaostalej krajine, aj toho v bratislavskej alebo bánovskej fabrike. Všetkých ľudí.
Je to ťažké ale je to možné. Je možné a chcené aby boli všetci ľudia aspoň trošku slobodnejší? Aspoň trošku voľnejší a mali šancu dostať svoj podiel, aj keď spočiatku veľmi malý ale predsa len slobody?
Ako to myslím? Dnešný spôsob života je mnohokrát charakterizovaný spôsobom dožič si, čo sa len dá. Žiješ len raz, tak čo už. Chcem jednoducho mať. O. k. V poriadku. Ak tým nevytváram niekomu neslobodu, neprávosť. (Upozorňoval som, že budem trošku moralizovať. Inak to však nejde.) Ak si kúpim banán, ktorý je lacnejší, ako jabĺčko vypestované tu neďaleko v Ostraticiach, tak je niekde problém. Niekto musel byť veľmi oklamaný. Nie je možné doviesť banán z Afriky, aby bol lacnejší ako jablko z šesť kilometrov vzdialenej dediny a nikoho pritom neoklamať. Ja rozumiem, môžeme argumentovať zaostalosťou krajiny, odkiaľ je banán, nízkou hodnotou meny v ich krajine a ďalšími rovnako peknými argumentmi, ktorými si zdôvodníme fakt, že tých „zaostalých“ ľudí jednoducho okrádame. Vybudovali sme si množstvo ekonomických kategórií, aby sme „vedecky“ zdôvodnili, že ten banán v podstate nemá hodnotu. Zrazu zistíme, že výmenný spôsob obchodovania v minulosti bol spravodlivejší. Banán za jablko. Je to jasné?
Ak sa niekde na Zemi vyskytujú ľudia, ktorí pre môj pocit slobody trpia hladom, alebo im je akýmkoľvek spôsobom ubližované len pre moje konzumné správanie, tak nemôžem byť vnútorne slobodný. Aby som mal banán v „akcii“ za 80 centov, tu na Slovensku, aj s dopravou a so všetkými typmi daní, koľko dostal farmár v Afrike? Že táto ich potravina chýba ľuďom v Afrike? Veď im pošleme ošatenie. Pošleme im lieky. Spravíme koncert pre Afriku. Veď my ich máme radi, ale banány v akcii máme radšej.
Stále hovorím o slobode. Má moja sloboda vyššiu hodnotu, ako je sloboda Číňana? Má vyššiu hodnotu akou je hodnota detstva vo východnej Ázii? Sú oni vôbec ľudia? Veď im ani nerozumieme! Oni si predsa aspoň niečo zarobia. Veď ja ich predsa živím! Skutočne? Chcel by si aby tvoje deti boli živené takýmto spôsobom? Neprišiel čas pozrieť sa na slobodu aj z opačného hľadiska?
Je normálne, aby detstvo mnohých detí vo svete bolo deformované úplným dostatkom všetkého, na čo si spomenú? Je normálne, že niektorí ľudia vo svete vlastnia hodnoty, ktorými by bolo možné nasýtiť niekoľko krajín?
Vytvorili sme si zvláštny svet. Svet postavený na pojme mať.
Budúci svet by mal byť postavený na pojme byť. Začať by sme mohli s pojmom byť slobodní.
(Pokračovanie...)
