Ako získať slobodu? (2)
Návod na získanie slobody vlastne neexistuje. Sloboda existuje a návod, ako k nej dospieť nie? Nuž, je to tak. Každý človek je jedinečná bytosť. Neexistujú dvaja rovnakí ľudia, dokonca aj jednovaječné dvojičky sú mentálne odlišné a sú úplne samostatné.
Spoločný návod neexistuje. Existujú však určité tézy, určité stupne, po ktorých keď sa človek uberá, na konci je slobodnejší jednotlivec a tým i slobodnejšia rodina a nakoniec i slobodná obec. Znovu spomínam tieto tri kategórie spoločenstva. Jednotlivec, rodina, obec. Znovu pripomínam, že obec nemyslím dedinu, mesto ale ľudskú obec. Ľudská obec v zmysle všetkých ľudí na svete. Myslím, že v ďalších textoch dostatočne jasne vysvetlím dôležitosť tohto pohľadu.
Aké sú to tézy, ktoré ma povedú k slobodnejšiemu prežívaniu svojho života? Je ich veľa ale dôležitých až tak veľmi nie. Ktoré sú to, tie najdôležitejšie?
Začnem úplne základným. Je možné byť slobodný a zároveň bohatý? To je gól, pomyslíte si. Niektorí si poviete: je to blázon! Veď bohatstvo je predpokladom slobody. Nezávislosť. Finančná nezávislosť. Ale je to skutočne tak? Ak mám peniaze, tak som nimi viazaný. Viazaný na miesto, kde mám majetok, kde mám firmu, kde mám zamestnancov. Som viazaný na to, že ich opakovane, samozrejme tie peniaze, musím získavať. Som viacej slobodný ak mám viacej peňazí? Môžem byť viacej slobodný, ak mám neslobodných zamestnancov?
Mám pocit, že niektorí prestávate čítať a hovoríte, že taký blábol ste už dávno nečítali. Sloboda nie je blábol. Sloboda je to, čo sa podarilo dosiahnuť veľmi malému počtu ľudí a žiaden z nich nebol boháč. Všetci však boli nezávislí. Nezávislí od kohokoľvek. Nezávislí od vlastného času. Pociťovali jedinú závislosť a to závislosť na slobode.
Určite by ste chceli poznať tých ľudí, ktorých ja pokladám za slobodných. V poriadku, máte ich mať. Bol slobodným človekom Gándhi? Myslím si, že bol. Bol nezávislý na svetskej moci. Bol nezávislý od kohokoľvek a čohokoľvek. Možno si poviete, že bol závislý od niekoho, kto ho podporoval. Nie je to tak. On si robil to, čo chcel a pokladal za svoju povinnosť. Svoju povinnosť voči sebe, rodine a obci. Výsledok jeho postupu bola nezávislosť Indie od britského impéria.
Ďalší slobodný človek, podľa môjho úsudku bola matka Tereza. Vybrala si svoj osud, pevne na ňom trvala, vybudovala spoločenstvo pomoci pre iných ľudí. Silná a úplne slobodná žena.
Poďme ďalej. Leonardo da Vinci. Rozumiem, poviete si, čo o ňom viem. Žil v minulosti a či bol slobodný, tak to už nikto nezistí. Po človeku zostáva dielo a to rozpráva rovnako jasne, ako on sám. Jeho dielo je predchnuté krásou, novátorstvom, slobodou myšlienok. Koketoval s lietaním – v jeho dobe! Koketoval s umením, koketoval s vedou. Jeho myšlienky boli odvážne a smelé. Bol to slobodný človek, ktorý robil to, čo ho bavilo.
Asi by ste chceli nejakého predstaviteľa slobodného človeka na Slovensku. Chcete ho? Nuž našiel som aj takých, ktorí sa pojmu slobodný človek najviac približujú. Nie sú však ideálom a nie sú úplne hodní nasledovania. Sú to ľudia, ktorí boli vždy v minulosti symbolom slobody. Chodili, cestovali, spoznávali svet. Živili sa umením, hudbou, remeslami. Obliekali sa tak, ako sa im to najviac páčilo – pestro až krikľavo pestro. Dávali tým najavo svoju náklonnosť k pestrému, mnohokrát ťažkému, niekedy až krutému životu. Mnohí asi tušíte, že mám na mysli Rómov. Áno, ich pocit slobody je v nich zakorenený veľmi hlboko. Ich cit pre rodinu, ich cit pre rodinné vzťahy, ich cit pre umenie – hudbu, tanec. Toto všetko im dodnes nedovoľuje dať sa zavrieť za brány fabriky a byť novodobým otrokom. Je to prekvapujúce, že za vzor slobodného človeka dávam Róma, toho nevzdelaného, v špine bývajúceho (ospravedlňujem sa za zovšeobecnenie) človeka? Toho, ktorého status sa majoritná spoločnosť neustále pokúša riešiť a nedarí sa jej to?
Áno, je to tak. Kto raz zažil slobodu, tak sa jej nevzdá. Život dnešných Rómov už nie je ten vysnený. Už nie je taký, aký býval. S množstvom svojich nádherných piesni. S nádhernými tancami. S putovaním krajinami. S vlastnými zvykmi a s vlastnými zákonmi. So zákonmi, ktoré platili pre nich, hoci prechádzali inými krajinami, kde boli zákony iné. Mnohokrát boli v krajinách cez ktoré prechádzali bití a zatváraní ale napriek tomu si svoju identitu a slobodu nechceli dať vziať.
Dnes je to už len o pocite slobody. My, majorita spoločnosti ich chceme vtlačiť do našich pravidiel života. Do našej kultúry. Niekedy mám pocit, že by bolo lepšie, keby sme sa vymenili alebo ešte lepšie, navzájom pochopili. Oni by si od nás vzali... Rozmýšľam čo by si oni mohli od nás vziať. Prečo ma nič nenapadá? Kultúru? Veď majú svoju. Prácu a spôsob práce? Vám sa páči kultúra práce na Slovensku? Spôsob bývania? Tu som trošku na pochybách ale určite od nás nechcú naše hypotéky, naše poistky, naše strachy, či budeme môcť splácať tie naše mechanické a elektronické hračky.
Moja úvaha nie je o tom, kto žije lepšie. Moja úvaha je o slobode. O slobode, ako najvyššom cieli človeka. Ak mi niečo bráni byť slobodným, tak to musím najskôr identifikovať čo to je. Potom sa môžem rozhodnúť, ako budem žiť. (pokračovanie)
